Ten, kto nepozná históriu, nemôže porozumieť prítomnosti a je odsúdený k tomu, aby svoju minulosť prežil znovu. Pri návšteve Berlína si človek rýchlo uvedomí, aké pravdivé je toto klišé. Berlín nie je mesto na odpočinok, donúti vás premýšľať. 

Brandenburská brána: stredobod nemeckých dejín

Symbol znovuzjednotenia Nemecka, ale tiež miesto, kde sa oslavoval Hitlerov nástup k moci - Brandenburská brána. Na berlínskom bulvári stojí od roku 1791. Pôvodne sa jej hovorilo Brána mieru. V jej blízkosti sa odohrali veľmi dôležité momenty nemeckých, ale i svetových dejín. Z centra západného Berlína k nej vedie široká a dlhá trieda, rovnaká po ktorej nespočetnekrát prechádzal nacistický vodca Adolf Hitler. Len pár ulíc od bývalej budovy sídla Gestapa a Brandenburskej brány vyrástol tiež bunker, v ktorom sa Hitler krátko po kapitulácii Nemecka zastrelil. Na jeho mieste, v ulici Kolmar Straße stojí len panel s technickými dátami o Hitlerovom bunkri.

Dlažbu, po ktorej denne prejdú tisíce turistov niekto polepil silnou lepenkou - presne v miestach kade viedla línia bývalého Berlínskeho múru. Bezmála štyri metre vysoké a 165 kilometrov dlhé gesto Sovietskej "nadkotroly" sa i pred Brandenburskou bránou tiahlo celých 28 rokov. Berlínsky múr okrem východného Berlína oddelil od západu tiež Braniborsko. Mal zabrániť ďalšiemu odsunu ľudí na západ. V rokoch 1949 - 1961 totiž opustili hranice vtedajšej NDR skoro 3 milióny ľudí, prevažne inteligencia. S rokom 1961 prišlo rozhodnutie z Moskvy, ktoré inicioval súdruh Nikita Sergejevič Chruščov. Hranice mesta sa uzavreli. Najskôr ostnatým drôtom, potom múrom. Najväčšie oslavy pádu Berlínskeho múru, 9. 11. 1989 prebehli  pred Brandenburskou bránou.

Berlínsky múr: symbol studenej vojny i atrakcia turistov

Z Berlínskeho múru zostali len ruiny. Dva kusy stoja medzi Postdamer Platz a Checkpoint Charlie a druhý na Bernauer Straße.  Najdlhšie 1300 metrov dlhé torzo Berlínskeho múru "East side Gallery" vedie pozdĺž rieky Sprévy. Karikatúry vtedajších politikov  tak trochu zmäkčujú  trvdé dopady  studenej vojny. To, čo kedysi naháňalo ľuďom hrôzu a kvôli čomu umierali,  je dnes turistickou atrakciou. Údaje o počtoch zastrelených, ktorí sa pokúsili cez múr alebo niektorý zo štyroch Checkpointov (pozn. red. hraničných prechodov) preniknúť sa rôznia dodnes. Posledné uvádené čísla hovoria o bezmála 130 mŕtvych. Desiatky ďalších prípadov sa stále vyšetrujú.

Skoro 21 rokov po páde komunizmu a zjednotení Nemecka je na území jedného mesta stále tak zjavný rozdiel medzi západom a východom. Šedivé panelové domy stoja snáď všade. Nevkus a uniformita komunizmu z ulíc východného Berlína nevymizli. „Ja som tu bol pred desiatimi rokmi a táto ulica bola prázdna," popisuje premenu východného Berlína kanadský mladík a ukazuje smerom k vysokým moderným budovám. „Množstvo miest som vôbec nepoznal. Ďalej od centra je to ale stále rovnaké," dodáva.

Checkpoint Charlie - ďalšia zo zastávok základnej prehliadky Berlína

Pri múre, ktorý zdobia plagáty s fotkami z dôb studenej vojny, nemecký mladík emotívne popisuje príbeh svojej matky. Bola jednou z odporkýň režimu. Prežila podobný život ako milióny východných Nemcov. Prežila. „Chcela ujsť, ale nakoniec si to rozmyslela. Nemohla riskovať. Nebola hlúpa," rozpráva hlasno mladý sprievodca. Ľudia ho so záujmom počúvajú. Od faktov a fotografií na stene nemôžem odtrhnúť oči. Asi dvadsaťročná Francúzka neveriacky krúti hlavou, keď sa pozerá na fotku z roku 1961, na ktorej oproti sebe okolo Checkpointu Charlie stoja americké a sovietske tanky.  

Príbeh Berlínskeho múru pozná snáď každý. Ak sa človek dostane do rovnakých miest, ak chodí okolo vysokého múru a ak číta príbehy ľudí, ktorí sa pokúšali dostať na západ napríklad v kufri auta, až potom sa stane i jeho príbehom. Berlín toto vie dokonale. Pokiaľ sa mu otvoríte, stanete sa jeho súčasťou, zamilujete si ho a budete sa tam chcieť vrátiť.

Berlín cyklistický

Zdá sa to neuveriteľné, ale v uliciach Berlína nejazdí veľa áut. Priestranné Straße patria cyklistom. Svoj mestský bicykel má snáď každý Berlínčan. Do práce na ňom jazdia manažéri v kravatách i dámy v kostýmoch. Pre turistu je potom tým najlepším dopravným prostriedkom. Zhruba za 10 euro na deň sa dá prenajať snáď na každom rohu. Do ulíc Berlína sa podľa Lonely Planet vydá najmenej 400 tisíc cyklistov denne. K dispozícii majú 130 kilometrov dostatočne bezpečných cyklotrás.

Text: Klára Svobodová

Foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Z. Megerssová