História

     Názov krajiny sa odvodzuje od germánskeho kmeňa Sveov. Územie Švédska bolo obývané už v dobe kamennej. Obyvateľmi boli najskôr zberači a lovci, ktorí sa živili darmi mora.

     Švédsko vzniklo pravdepodobne spojením územia Svealand a Gőtaland, za kráľa menom Erik VIII. Hospodárskym a politickým centrom bola už od 6. storočia Uppsala. Výboje Vikingov prebiehali od 7. do 9. storočia a smerovali hlavne na východ. V 12. storočí prebiehalo pokresťančovanie, ktoré prispelo k vzniku jednotného švédskeho štátu. V roku 1389 bol ukončený boj o trón tzv. kalmarskou úniou, kedy sa Nórsko, Dánsko a Švédsko zjednotili do jednej monarchie pod nadvládou Dánska. V 15. storočí však Švédi vzdorovali snahám centralizovať moc pod korunu Dánska, čo vyústilo do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa v roku 1521 odpojilo a Gustav Eriksson Vasa, ktorý pomohol svoju vzburou k nezávislosti, založil dedičnú monarchiu, je považovaný za zakladateľa novodobého švédskeho štátu a za otca vlasti. Švédi tiež úspešne zasiahli do tridsaťročnej vojny, keď v jej poslednom mesiaci tri švédske armády spustošili ľavý breh Prahy i s kráľovským hradom.

     V 17. storočí sa Švédsko zaradilo medzi európske veľmoci, no v nasledujúcom storočí sa táto pozícia začala rýchlo rúcať, keď  Rusko bojovalo v severskej vojne so štátmi severnej Európy, čo viedlo k oddeleniu východnej časti Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežactvo Ruska. Poslednou vojnou bola výprava proti Nórsku v roku 1814, po ktorej vznikla Švédskom riadená únia s Nórskom. Táto únia sa rozpadla v roku 1905. Novodobá história Švédska je pokojná, v roku 1818 nastúpil na trón Karol XIV. Johan, ktorý zahájil švédsku mierovú politiku a jeho nástupcovia v nej pokračujú dodnes. I v súčasnosti výrazná väčšina Švédov podporuje neutralitu, ktorú si Švédsko dokázalo udržať aj počas obidvoch svetových vojen. Dnes nie je členom žiadnej vojenskej aliancie, hoci vláda venuje značné prostriedky na obranu, zbrojný priemysel a povinnú vojenskú službu.

Foto: Wikipedia.org

späť