Příbram

Příbram sa nachádza pod úpätím vrchov Brdy, ktorých najvyšší vrchol dosahuje výšku 865 m a leží len necelých 10 kilometrov od centra mesta. Priemerná nadmorská výška mesta je 502 m. Jeho celková rozloha predstavuje 33,41 km². Mestom preteká rieka Litavka a Příbramský potok, na ktorom sa priamo v centre mesta nachádza niekoľko rybníkov. Vodné plochy tu zaberajú 37.7 ha, čo je 1,1% rozlohy mesta. Po ťažbe sa v okolí mesta nachádza množstvo hromád vytvorených vyťaženou zeminou, z ktorých sa zatiaľ podarilo skultivovať len niekoľko, ktoré boli v centre mesta.

Prvá písomná zmienka o existencii tohto mesta pochádza z roku 1216, kedy bol Příbram majetkom biskupstva a neskôr arcibiskupstva. V 13. Storočí tu začala ťažba striebra. Práva mesta Příbram získal v roku 1406 od arcibiskupa Zbyňka Zajíca z Hazmburka. Od roku 1431 bol majetkom českých kráľov a roku 1579 bol menovaný kráľovským banským mestom. Rozvoj baníctva pokračoval, v 18. storočí bolo zriadených päť hlbinných baní pri Příbrame a v Březových Horách. V roku 1875 bol v bani Vojtech prvý krát zaznamenaný svetový rekord v dosiahnutí hĺbky 1000 m. V roku 1892 nasledovala tragédia v podobe vyhorenia Mariánskej bane, pri ktorej prišlo o život 319 baníkov. Příbram sa až do 20. rokov 20. storočia zaraďoval medzi najmodernejšie banské revíry. Počas druhej svetovej vojny sa na území Příbramu a v jeho okolí nachádzalo veľa partizánov, ktorí pod vedením kapitána Olesňského mesto oslobodili. Posledné výstrely zazneli v neďalekom Slivenci až 11. mája 1945. O deň neskôr sa tam vzdali posledné jednotky nemeckého Wehrmachtu. Roku 1950 boli k Příbramu pripojené tiež Březové Hory.

Za socializmu vzrástol význam mesta hlavne vďaka ťažbe uránu, ktorý sa používa ako palivo v jadrových elektrárňach. V 50. rokoch boli bane súčasťou tábora nútených prác. V 80. rokoch 20. storočia sa tu začalo baníctvo potláčať, čím nastal veľký ekonomický zlom. Železnica bola do Příbramu zavedená roku 1875 a dnes má hlavne priemyselné využitie. Nachádza sa tu tiež malé letisko, ktoré sa používa prevažne na športové účely.

Nad mestom sa nachádza pútnické miesto Svätá Hora, ktorého súčasťou je barokový kostol a kláštor, spojený s mestom unikátnym zastrešeným schodiskom. V meste na Námestí Tomáša Garrigua Masaryka sa nachádza kostol Sv. Jakuba z roku 1298, Mestský úrad a zámoček Ernestinum zo 14. storočia. Na Příbramskom cintoríne sa okrem pozostatkov baníkov nachádza tiež pomník zomretým pri už zmieňovanom požiari v Mariánskej bani.

Příbramskými baňami sa inšpirovalo viacero básnikov a spisovateľov, ako napríklad Fráňa Kučera, Quido Maria Vyskočil, František Geller, alebo Jan Drda.

Text: Ondřej Barták

Foto: Wikimedia Commons, ŠJů, č.2, Václav Bešťák, č.2, Honza Groh