Lipnice nad Sázavou

   Ako jeho zakladateľ býva považovaný Ctibor z Lipnice z rodu pánov z Cimburka. Od neho hrad kúpil Raimund z Lichtenburka z rodu Ronovcov. V roku 1370 sa Lipnice na chvíľu dostala do majetku Karla IV. Ten ho v roku 1376 zastavil pánom z Podebrad a z Kunštátu a krátko po nich ho získali páni z Landštejna. Na počiatku 15. storočia hrad opäť zmenil majiteľa, ktorým sa stal Čenek z Vartemberka, významná politická osobnosť predhusitskej doby.

     Po husitských vojnách ho získal rod Trčkov, ktorí z neho učinili stredisko rozľahlého panstva. Burián Trčka z Lipy sa zaslúžil o neskoro gotickú prestavbu hradu. Majstri Václav a Petr, ktorí práce riadili, sa umelecky orientovali na Sasko. Po smrti Buriána pokračovali v prácach jeho dediči Mikuláš a Ján, za ktorých hrad získal gotickú a renesančnú podobu.

    Hrad na prvý pohľad pôsobí značne monumentálne, čo sa napríklad prejavilo aj vo veľkosti paláca (40 x 20 metrov) s obrovskou sálou na prízemí. Nechýbalo ani mohutné opevnenie s dvomi bastionmi, pričom nárožný bastion slúžil na osadenie diel. Posledný z Trčkov, ktorí hrad vlastnili, bol Adam Erdman, avšak po konfiškácii ich majetku mizne rod navždy z dejín hradu. V roku 1634 dostal hrad Matouš, slobodný pán z Verner, bolo to za verné služby cisárovi. O hrad

sa prestalo dbať a v 18. storočí postupne pustol a v roku 1869 prišla skaza v podobe požiaru. Do roku 1945 sa o opravy staral Klub českých turistov. Potom sa vlastníkom hradu stal štát a pamiatková starostlivosť pristúpila k stabilizácii kritických častí hradu. Počiatkom sedemdesiatych rokov začala veľkorysá rekonštrukcia.

     Lipnice sa spája aj s dejinami českej literatúry. Pobýval tu Jaroslav Hašek a práve tu napísal svoje životné dielo – Osudy dobrého vojaka Švejka – a niekoľko kratších poviedok. Jeho domček a pamätník pod hradom pripomínajú jeho pobyt.

Otváracia doba:

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikimedia Commons, Matěj Baťha, č.2, Dezidor, č.2, č.3, č.4, č.5, č.6