Kedysi si hradbami opevnené mesto obľúbil Václav II., ktorý niekedy okolo roku 1300 Slaný povýšil na kráľovské mesto. Prečo sa ale Slaný volá Slaný, to je záhadou dodnes. Podľa legendy, ktorej autorom je Václav Hájek z Libočan, sa pri Slanom nachádzal prameň slanej chuti. Správu o náleze prameňa mal údajne priniesť sluha Holot, ktorý pracoval v službách kniežaťa Nezamysla. Voda, ktorá sa nemusela soliť, rozmarného pána nadchla natoľko, že v mieste, kde vyvieral prameň, nechal vybudovať mesto. Rozprávkový príbeh o vzniku názvu Slaný síce vyvracajú geologické prieskumy, kto ale chce, nech si tomu verí.

Sen o baníckom meste

Aká je teda realita? Mesto Slaný funguje ako dôležitý dopravný uzol. Zápchy na ceste smerom na Prahu sú na dennom poriadku. Komunistické sny z konca 70. rokov minulého storočia o Slanom ako baníckom meste, sa rozplynuli po roku 2001. Obrie budovy a banské šachty boli nakoniec zlikvidované, bez toho aby vydali jediný gram uhlia. Čo sa totiž nestihlo splniť v prvej päťročnici, nemalo šancu na prežitie. Miestni prišli o prácu a tiež o vidinu zaistenej prosperity mesta. Mnohí z nich teraz musia jazdiť za prácou do Prahy.

Náladu ale nestrácajú. V uliciach je počuť smiech. Ľudia sa zastavujú a rozprávajú sa medzi sebou. Snehová nádielka zostává na slánskych uliciach témou číslo jedna. O upravených chodníkoch sa dá totiž rozprávať len s „rezervou“. Miestni prekračujú hromady snehu a horlivo komentujú to, čím sa musia brodiť. Pravdou je, že to nemajú jednoduché. Z chodníka na cestu sa dá suchou nohou vkročiť len málokde. V miestach, kde to možné je, sa práve zastavujú tí, ktorí sa tam náhodou stretli. Zápchy sa teda tvoria aj na slánskych chodníkoch. Z miestnych je ale cítiť akási súdržnosť.

Zasneženému námestiu dominuje radnica. Svoje kúzlo má ale každý dom, ktorý ho obklopuje. Medzi nimi samozrejme budova Vlastivedného múzea alebo Velvarská brána, ktorá je dnes spolu s Čiernou baštou jediným pozostatkom fortifikácie mesta ešte z predhusitskej doby. Zmienené Vlastivedné múzeum, stojace v rohu námestia, kedysi slúžilo ako internát piaristov. Dnes je vo vnútri knižnica a výstavne priestory. Pár stoviek metrov od neho neprehliadnete renesančný Modletický dom a kostol sv. Gotharda. Na opačnej strane mesta stojí za návštevu Kláštor bosých karmelitánov.

Mesto Slaný - raz hore, inokedy dole 

O dôležitosti mesta rozhodla jeho strategická poloha. Slaný stojí priamo v ceste vedúcej od nemeckých hraníc smerom na Prahu. Zo Slaného je to do hlavného mesta potom už len 25 kilometrov. Niet teda divu, že v minulosti muselo kráľovské mesto robiť zásadné rozhodnutia. A vtedajší páni ich aj robili, ohňu ale neporučili. Plamenná apokalypsa sa do Slaného prihnala roku 1371. Vtedy vyhorelo celé mesto a v ohni zomreli tisíce ľudí. O obnovu požiarom zdevastovaného mesta sa zaslúžil Karel IV., ktorý dal Slanému isté výsady a hlavne nejaké tie peniaze.

Neskôr, za husitských vojen, sa mesto Slaný názorovo priklonilo k Prahe. Dobyli ho Táboriti, ktorí nakoniec bitku s Pražanmi prehrali. Slaný sa potom spolu s Lounami a Žatcom poddalo dočasnej zemskej vláde. Historicky zásadná potom bola doba po bitke na Bielej hore. Vtedy bolo mesto znovu zničené.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková