Človek, ktorý sa vydá na veltruský zámok a nikdy sa zo zásady nikoho nepýta na cestu, môže vo Veltrusoch zásadne naraziť. Značenie vedúce do zámockej záhrady a ďalej potom k „perle vrcholného baroka“, toho času v rekonštrukcii, je totiž trochu mätúce. Nie však natoľko zásadne, aby bolo nutné meniť plány a na veltruský zámok sa jednoducho „vykašlať“.

Výprava do minulosti

Keby sa zámocké okolie malo charakterizovať jedným slovom, bolo by to jednoznačne slovo „nedotknutý“. Zámocká záhrada, v ktorej obore našlo domov aj početné stádo danielov, sa totiž na nič nehrá. Je to jednoducho kus prírody, kde rastie vysoká tráva, žihľava a krásne storočné stromy. Je to ideálne miesto na odpočinok, pre cyklistov výborná skratka, nech už idú kamkoľvek. Lavičky, odpadkové koše a vlastne všetko vybavenie parku, ktoré už „vyšlo z módy“, aj keď trochu pokrivené, ticho a spoľahlivo plní svoj účel. Je tam cítiť minulosť, staré dobré časy aj krušné doby.

Veltruský zámok, tento červenobiely barokový skvost, z niekoľkých strán zviera lešenie. Za železnými trubkami a drevenými lávkami pokvapkanými maltou sa schováva niekoľko krásnych sôch. Veltrusy ležia priamo na Vltave a povodne, ktoré sa roku 2002 prehnali Českom, si bohužiaľ vybrali daň aj na tamojšom zámku. Zásadne utrpelo 300 hektárov zámockého parku, v ňom celkom 2 tisíc stromov.

Šrám v podobe lešenia dnes už len jemne uberá z celkovo veľmi príjemnej atmosféry veltruského zámočku. Zaľúbenie v opravovanej časti našli aspoň pávy, ktoré sú na zámockom nádvorí doma.

História veltruského zámku

Hrady a zámky mávajú pomerne farbistú históriu. Chátrali, aby sa po čase zase mohli ukázať vo všetkej paráde, striedali majiteľov, zažívali vojny, hospodárske a finančné krízy, ale tiež časy blahobytu a pohody.  Veltrusy majú jednu výnimku – od pradávna patrili rodu Chotkovcov z Chotkova a Vojnína, v tom je ich história jednoduchšia.

Za druhej svetovej vojny ho jeho poslední majitelia Karel a Livie Chotkovci prenajali Nemcom, ktorých roku 1945 vystriedala Červená armáda. Potom prišla konfiškácia, asi o štyridsať rokov neskôr privatizácia. Pôvodní majitelia ale zomreli bezdetní a tak zámok spravuje Národný pamiatkový ústav.  

Daniele v obore zámku Veltrusy

Cesta od vstupnej brány až skoro k zámku vedie okolo rozľahlej obory. Stádo danielov tam spokojne spása jarnú trávu a nestará sa o to, prečo sa kedysi panstvo rozhodlo chovať ich práve v tejto časti zámockého parku. Lovy, hony, ale tiež prírodné vedy boli kedysi veľkou záľubou šľachticov. Vedeli, kedy ich lovná chodí na pastvu, akú trávu má najradšej a podľa toho tiež oboru situovali. Najlepší výhľad na veltruské daniele je vraj z hlavnej zámockej sály.

Nielen daniele môže človek pozorovať pri návšteve veltruského parku. Lužné lesy a okolité lúky sú dokonalým rajom pre srnčiu, zajace a bažanty. V horizonte budúcich desiatich rokov by tam zo zvierat mal pribudnúť ešte kôň, v ktorého spoločnosti by sa návštevníci mohli po parku pohybovať. Zatiaľ o vození sa v kočiaroch ťahaných koňmi môžeme len snívať, pravidelné cykloprehliadky sú ale realitou už teraz.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Zuzana Megerssová