ČR: Liběchov - v polozbúraninách ukryté bohatstvo - VIDEO

V Liběchove nehľadajte námestie ani odstavná parkovisko, len by ste tým strácali čas. Skôr si dajte pozor, aby vás nezmietlo auto, keď budete prechádzať rušnou cestou, ktorá vedie priamo centrom mesta ďalej na Mělník. Nehľadajte ani fontány, sochy slávnych ani morové stĺpy, ktoré obyčajne zdobia centrá väčšiny miest. Liběchov to má proste všetko inak, a pokiaľ hľadáte históriu zabalenú do hodvábu naservírovanú na zlatom podnose, prevoňanú čerstvou kávou a spláchnutú dobrým pivom v prvotriednom hostinci – proste komerciu, na návštevu Liběchova radšej zabudnite. Liběchov totiž patrí dobrodružným povahám.

Liběchov v tajničkách

Keď si človek odmyslí nevzhľadný zovňajšok väčšiny budov, ľahko objaví nádheru a kúzlo starých hospodárskych budov, pivovaru alebo mlyna. Keď sa potom ešte aj prehryzie húštinou, ukrývajúcou okrem hromady odpadkov aj rôzne zákutia a skratky, Liběchov musí obdivovať a možno aj trochu ľutovať.

Odpoveď na otázku, prečo to tak je, znie – povodne roku 2002. Vtedy voda v Liběchove siahala nad hranicu výšky troch metrov a mesto, ktoré svoj status dostalo len pred piatimi rokmi, sa od tej doby zjavne nespamätalo. Niektoré zo schátralých budov sa teraz snažia rozpredať, čo by sa dalo prirovnať k poslednej svetlici vystrelenej z potápajúcej sa lode. Do mestského rozpočtu nevidíme, preto je ťažké niečo hodnotiť. Zdá sa ale nepochopiteľné, že miesto, ktoré disponuje neuveriteľnou historickou hodnotou, významnou pre celú krajinu, chátra tak viditeľným spôsobom.

Zámok Liběchov - opustené bohatstvo

Ďalším takýmto príkladom zanedbanosti je liběchovský zámok, ku ktorému ale nenavádza žiadny ukazovateľ. Takže ciest, ako sa k nemu dostať, môže byť hneď niekoľko. Hlavnú bránu so zhrdzavenou ceduľou a množstvom dávno neplatných zákazov sme s prehľadom minuli, zato sme objavili skratku od mlyna, ako inak než zarastenú krovím. Ako v rozprávke sa potom pred nami otvoril iný svet – nádherná budova zámku Liběchov a priestranná zámocká záhrada.

Kedysi na rovnakom mieste stávala drevená tvrdza. Aj odtiaľto viedol Jan Hus svoj boj proti ľudskej hlúposti a cirkevným nariadeniam. V Liběchove vzniklo mnoho jeho diel – O cirkvi, Knižky o svätokupectve, Dcérka, Výklad. Až v druhej polovici 16. storočia dostáva tvrdza vďaka vtedajšiemu vlastníkovi, podnikavému rytierovi Belcivovi z Nostvic, kamennú renesančnú podobu s neobvyklým okrúhlym pôdorysom, obohnanú vodnou priekopou. Okrem toho nechal v Liběchove vystavať aj rozsiahle hospodárstvo – mlyn, ovčín, pivovar a v neposlednej rade vinice. V 18. storočí sa Liběchov obliekol do baroka. Pribudlo mu nové krídlo so sallou terrenou, slávnostná sála a klasicistická zámocká záhrada.

Dnes je všetko na zámku v štýle Liběchova – chátrajúce a smutné. Zámockú záhradu obývajú krtkovia, ktorí ju dokonale skyprili, a kone, ktorých stopy kopýt sú vryté do bahna aj tam, kde už dávno nie je ich výbeh. Cez rozbité okná je možné nahliadnuť dovnútra a aspoň z opadávajúcich malieb na stenách nasať trochu atmosféry dávno zašlej slávy.  

V Liběchove sa nedá prehliadnuť kostolík stojaci priamo nad mestom, má červenú a bielu farbu a je zasvätený sv. Havlovi. Vedú k nemu polorozpadnuté schody, z ďalších strán mesta zas asi pol metra vysoké bránky. V Liběchove ale stojí ešte jeden kostol, nie taký veľký, ale o to vyššie – kostol sv. Ducha na vrchu nad obcou a vinicou.

Text/foto/video: Klára Svobodová