Beroun

Beroun je svojim strategickým umiestnením na spojnici Prahy, od ktorej je vzdialený necelých 40km a Plzne (60km) už od stredoveku významnou križovatkou, miestom obchodu i výroby. Po zavedení rýchleho spojenia s Prahou po diaľnici D5 sa čím ďalej tým viac stáva aj satelitným mestom českej metropoly, odkiaľ ľudia dochádzajú pracovať do Prahy.  
                                            
Beroun je umiestnený v prekrásnej kopcovitej krajine na hranici Slovenského krasu a Křivoklátska. Spolu s jeho historickými pamiatkami (ktorých frekvencia viedla k uverejnení historického jadra mesta mestskou pamiatkovou zónou v roku 1992) to z neho robí aj významné východisko turistických ciest do neďalekých krivoklátskych lesov, Koněpruských jaskýň, alebo k prehliadkam hradov Karlštejn a Točník. Mestom tiež preteká rieka Berounka, ktorá je každoročne vyhľadávaným miestom vodákov a kempárov, tráviacich leto u berounskej hate, v blízkosti rozľahlého kempu na ľavom brehu rieky. Beroun je aj mestom športu, pôsobí tu niekoľko futbalových klubov a predovšetkým hokejový klub HC Berounskí Medvedi, dlhoročný účastník 1.ligy LH. Celoštátny význam majú tiež každoročne organizované hrnčiarske trhy, ktoré tento rok svojim X.ročníkom zaplnia námestie 8.-9.septembra. Známy je aj medzinárodný hudobný festival Tallichov Beroun.                   

História mesta

Prvá zmienka o kráľovskom meste Beroun je z roku 1265, aj keď miesto bolo osídlené už skôr. Názov Beroun je odvodený z latinského pomenovania Verona podľa severotalianskeho mesta tohto mena.
Mesto, založené pravdepodobne v čase vrcholne stredovekej vlny zakladanie miest v Česku, bolo však čoskoro bezmála opustené a muselo byť znovu vybudované za doby Václava II .. Jeho význam však opäť poklesol po tridsaťročnej vojne. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa tu začal ťažiť vápenec a rozvinuli sa postupne aj ďalšie druhy priemyslu (textilný, železárenský). Mesto tým opäť nadobudlo na význame. Za komunizmu došlo k masívnej výstavbe sídlisk a priemyselných závodov (napr. Železiarne a valcovne a veľká cementáreň v Kráľovom Dvore). K mestu boli pripojené niektoré okolité obce (napr. Králův Dvůr). Toto obdobie sa do tváre mesta negatívne zapísalo búraním niektorých historických pamiatok a výstavbou práve tých megalomanských panelových sídlisk a diaľnice, skoro až v historickom jadre mesta.
Po roku 1989 došlo k osamostatneniu obce Králov Dvor. Význam priemyslu bol potlačený. Priemyselná výroba bola preorientovaná z ťažkého priemyslu na ľahký, a stredný (výstavba priemyselnej zóny). Tradičná ťažba vápenca v okolí mesta ale príliš utlmená nebola. Historické jadro mesta je dnes nádherne opravené a celé mesto pôsobí relatívne úpravným dojmom.            

Významné pamiatky

Významné sú zvyšky berounského hradebného opevnenia: Dve brány (Pražská a Plzeňská) a zvyšky hradieb.
Domimantou pôvabného námestia je gotický farský kostol sv. Jakuba st.
Zaujímavé sú aj niektoré ďalšie domy na námestí a v jeho blízkom okolí a filiálny - pôvodne cintorínsky - kostol Zvestovania Pána.
Novorenesančná Duslova vila z konca 19. storočia (architekt Antonín Wiehl) dnes slúži ako mestská galéria.                          
  Mesto je prakticky zo všetkých strán obklopené kopcami a lesmi. Krajinou prechádza rad značených turistických chodníkov (blízke výletné ciele sú napríklad Karlštejn, Svätý Jan pod Skalou, Koneprusy, Tetín, Hudlice, Nižbor).
Neďaleko centra sa nachádza zalesnený kopec Mestská hora s rozhľadňou. Na tomto kopci sa tiež nachádza výbeh, v ktorom mesto chová tri medvede, pôvodne medvede známe z televíznych večerníčkov. (Medveď je v znaku Berouna, preto mesto sponzoruje chov týchto zvierat.)
Mestom pretekajú dva vodné toky, rieka Berounka a riečka Litavka. Mesto je preto vystavené občasným záplavám (posledná veľká povodeň tu bola v lete roku 2002). Voda v Berounce nad mestom je pomerne kvalitná, takže menej citlivým osobám umožňuje kúpanie. Rieku taktiež využívajú vodáci (pozor na nebezpečný Berounskú hať, kde už došlo k tragickým nehodám plavcov a vodákov). 
  
Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikimedia Commons: Aktron, č.2, ŠJů, č.2, Martin Kozák

Preklad: Waniová Stanislava