História

     Dnešní Slováci sú potomkami západoslovanských kmeňov, ktoré sa na súčasnom slovenskom území objavili asi na počiatku 6. storočia. Od roku 568 boli kmene pod nadvládou nomádskych Avarov a v 7. storočí sa stali súčasťou Samovej ríše. V roku 791 Karol Veľký porazil Avarov a Slovania s rozpadnutými kmeňovými vzťahmi, vytvorili samostatné Moravské a Nitrianske kniežactvo. Po roku 833 nasledovala integrácia obidvoch kniežactiev do útvaru nazývaného Veľkomoravská ríša.

Po zániku ríše okolo roku 907 Slovensko postupne obsadili Maďari na takmer tisíc rokov. Hospodársky vzostup prežívalo územie dnešného Slovenska v 14. až 16. storočí, kedy nastal rozvoj obchodu a miest. V tom čase začala aj ťažba rúd a razenie zlatých dukátov, ktorých tradícia trvá dodnes. Bratislava sa stala hlavným a korunovačným mestom, a tiež sídlom snemu Kráľovského Uhorska. Trnava bola svojho času centrálnym mestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. V 18. a 19. storočí sa postupne formoval novodobý slovenský národ.

     V revolučných rokoch 1848–1849 sa Slováci pridali na stranu Rakušanov s cieľom oddeliť sa od Uhorska a stať sa samostatnou časťou Rakúskej monarchie. To sa však nepodarilo. Najhoršiemu tlaku maďarizácie Slováci čelili po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918, kedy Uhorsko získalo väčší podiel na rozhodovaní aj nad územím Slovenska. Prvá svetová vojna však priniesla rozpad Rakúsko – Uhorska a Slováci sa stali jednou zo štyroch krajín nového Československa. V novej republike sa Slováci usilovali o uznanie svojbytnosti, napr. vydaním Deklarácie slovenského národa, naopak československá vláda propagovala myšlienku čechoslovakizmu, a tak sa slovenské úsilie o uznanie a vytvorenie vlastného štátu zavŕšilo až v roku 1993.

Foto: Wikipedia.org

Podrobnejšie články:

História Slovenska I.

História Slovenska II.

História Slovenska III.

História Slovenska IV.

História Slovenska V.

späť