Všeobecné informácie

Rumunsko – všeobecné informácie

Hlavné mesto: Bukurešť

Počet obyvateľov: 22 355 551

Rast HDP: +4,5% (2005)

Oficiálny jazyk: rumunčina

Rumunsko leží nad Balkánskym polostrovom v juhovýchodnej časti Európy. Susedí s Ukrajinou a Moldavskom na severovýchode, s Maďarskom na severozápade, so Srbskom na západe a s Bulharskom na juhu. Východné brehy krajiny omývajú vody Čierneho mora.

Rumunsko je pluralitná republika s dvojkomorovým parlamentom. Hlavou štátu je prezident. Rumunsko je od 1. januára 2007 členskou krajinou EÚ a je tiež členom NATO.

Dunaj je najväčšia rieka v Rumunsku a tvorí celú južnú hranicu krajiny. Hranicu s Moldavskom tvorí tiež rieka – Prut. Ten sa vlieva do Dunaja.

Stred Rumunska je hornatý, dominujú mu Karpaty. Najvyššia hora Moldoveanu dosahuje výšky 2544 m. Pohraničné oblasti tvoria nížiny: Veľká uhorská nížina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.

Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni.

Klíma Rumunska je prevažne kontinentálneho typu so studenými, pomerne suchými zimami a horkými letami. Najviac zrážok spadne v máji a júni často vo forme búrkových lejakov. V horách je hranica lesov nižšie ako v Alpách, do 1200 m prevládajú buky (ešte nižšie duby), vyššie ihličnaté porasty. Kosodrevina bola kvôli pastve z veľkej časti vyrúbaná. Stepné formácie na juhu boli zväčša pretvorené na poľnohospodársku krajinu. Zver reprezentuje veľký karpatský jeleň, vzácne medveď, vlk a rys. Dunajská delta je európsky významné hniezdisko sťahovavých vtákov.

Od 1. januára 2007 je občanom EÚ v Rumunsku poskytovaná nevyhnutná lekárska starostlivosť na základe preukazu európskeho zdravotného poistenia /EHIC/, ktorý vydá zdravotná poisťovňa v krajine trvalého bydliska. S ohľadom na to, že vyššie uvedené poistenie pokrýva iba poskytnutie nevyhnutnej lekárskej pomoci, nie však napríklad repatriáciu do vlasti, odporúča sa uzavrieť pred cestou do Rumunska komerčné zdravotné pripoistenie aj na tieto účely.

V prípade dlhodobých pobytov by mali občania požiadať svoju poisťovňu o vydanie formulára E 106, ktorý dáva nárok na plnú zdravotnú starostlivosť, prípadne E 112 – súhlas poisťovne s plánovaným lekárskym zákrokom v zahraničí. Ďalším variantom je odhlásenie sa zo zdravotníckeho systému vo vlasti a registrácia v rumunskom systéme u CNAS (Národná zdravotná poisťovňa).

V Rumunsku treba rátať s o niečo horšou úrovňou lekárskej starostlivosti, najmä v zariadeniach mimo Bukurešť. Je možné využiť aj služieb súkromných kliník (Biomedica, Medlife, Medicover, atď.), kde sú podmienky o poznanie lepšie a ceny vyššie ako u zmluvných lekárov. V prípade komerčného pripoistenia však poisťovne zväčša tieto náklady hradia, je to však nutné vopred konzultovať s českou poisťovňou.

Hoci na mnohých hlavných cestných ťahoch došlo v ostatnom období k výraznému zlepšeniu, je doposiaľ stav ciest v Rumunsku skôr zlý. Na hlavných cestách treba rátať s prítomnosťou chodcov, bicyklistov a najmä v noci zvlášť nebezpečných neosvetlených povozov. Odporúčame obmedziť jazdu v noci na minimum a rátať s omnoho väčšou časovou rezervou.

Klasifikácia ciest a dĺžka cestnej siete

V Rumunsku je 135 km diaľnic a 73 260 ostatných ciest.

Stav ciest

Hlavné cesty majú moderný medzinárodný štandard. Na vidieckych cestách je potrebné dávať pozor na zver a na dedinské vozíky.

V Bukurešti vychádza kolem 100 denníkov a ďalšej periodickej tlače, v každej zo 41 žúp ďalších 5-15 titulov. Okrem verejnoprávnych inštitúcií (TA, TV, rozhlas) v krajine pôsobí rad súkromných subjektov. V tlačených (celoštátnych aj miestnych) masmédiách zaujímajú výrazný podiel nemecké vydavateľské koncerny. Podiel ďalších zahraničných vydavateľstiev je rádovo nižší. Za nezávislé denníky (s rumunskými majiteľmi) sú považované predovšetkým denníky „Adevarul“ a „Ziua“.

Zdroj: MZV a wikipedia.org

späť