rieka Vltava - Slovenská republika

Prameň:
Pramení v Juhočeskom kraji na Šumave, 1,5 kilometra juhovýchodne od Čiernej hory, vo výške 1172 m n.m.

Dĺžka toku:
430 km

Popis rieky

Horný tok má meno Čierny potok a u Borových Lad sa spája s Malou Vltavou. Ďalej pokračuje ako Teplá Vltava severným smerom ku Kvilde, kde sa otáča k juhovýchodu. U Lenory prijíma sprava pramenný tok Řasnice, nazývaná Trávna Vltava, a potom pri obci Chlum, ďalší pravobrežný prítok, Studenú Vltavu. Od sútoku so Studenou Vltavou tečie už pod názvom Vltava až k Vyššiemu Brodu, pod ktorým sa ostro stáča k severu a preteká takmer stredom Čiech od juhu k severu, až ku svojmu ústiu.

Meno rieky sa prvýkrát objavuje v Letopisoch fuldských, roku 872 ako Fuldaha, neskôr Wultha. V Kosmovej kronike je dosvedčená počeštená podoba Wiltaua. Od 13.storočia je doložený nemecký názov prebraný z češtiny, Moldau (Moldaua).

Vltava preteká na Šumave Vltavickou brázdou, potom Českokrumlovskou vrchovinou. Novohradským podhorím priteká do Českobudejovickej panvy, kde sa jej údolie rozširuje a spád toku znižuje. U Hlubokej nad Vltavou vteká opäť do hlbokého údolia Táborskej a Benešovskej pahorkatiny. Na dolnom toku pretína vltavské údolie Pražskou plošinou a u Kralup nad Vltavou vteká do Mělnickej kotliny.

Na strednom úseku stratila Vltava prirodzený riečny charakter a preteká priehradnými nádržami Vltavskej kaskády, slúžiacimi na výrobu elektrickej energie, k nadlepšeniu prietoku, k ochrane pred povodňami a na rekreačné účely. Najstaršou nádržou je v roku 1936 dokončená priehrada Vrané, s betónovou 26,9 metrov vysokou hrádzou, ktorá slúži aj ako vyrovnávacia nádrž pre Štechovice, vybudované v rokoch 1938 až 1948 s betónovou, 26,5 metrov vysokou hrádzou so žulovým obkladom a Slapy, postavené v rokoch 1951 až 1957 s betónovou, 65 metrov vysokou hrádzou. Súbežne vznikali na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia Orlík, ktorý má betónovú hrádzu vysokú 91 metrov a jeho vyrovnávacia nádrž Kamýk, s betónovou 24,5 metrov vysokou hrádzou. Posledné dokončené priehradné objekty z Vltavskej kaskády z počiatku 90. rokov minulého storočia sú Hnevkovice, šesť kilometrov nad Týnom nad Vltavou a tzv. ponorený stupeň Kořensko. Realizáciu oboch diel projektovaných v nadväznosti na výstavbu Orlíka si vynútila až potreba jadrovej elektrárne Temelín.

Na hornom toku Vltavy leží naša najväčšia priehradná nádrž Lipno, postavená v rokoch 1951 až 1966, s čiastočne sypanou a čiastočne betónovou 42 metrov vysokou hrádzou, pod ktorej vodnou plochou 4870 hektárov, zmizlo pôvodné koryto s meandrami, rašeliniskami, tôňami aj niektorými obcami. Pod priehradou sa nachádza väčšinou suchý úsek povestných Čertových prúdov, opradený povesťami, ktorý končí vyrovnávacou priehradou Lipenskej elektrárne Lipno II., s 16 metrov vysokou sypanou hrádzou.

Vltava preteká územím, ktorého ráz sa nepretržite mení. Na Šumave prevažujú slatiny, lesy a horské lúky. Pred ohybom, kde rieka prudko mení smer na sever, sa rozkladá jeden z najväčších a najcennejších Kláštorných areálov v Čechách, Vyšší Brod, založený pre cisterciánsky poriadok v polovici 13.storočia Petrom Vokom z Rožmberka. Odtiaľ pochádza cyklus gotických oltárnych obrazov Majstra vyšebrodského. Dole po prúde na ostrohu nad romantickým vltavským údolím sa vypína hrad Rožmberk. Z pôvodného Horného hradu, založeného v 1. polovici 13.storočia, sa zachovala len veža Jakobínka. V jeho susedstve bol v 30. rokoch 14. storočia postavený Dolný hrad. Z lesnatého údolia ženie Vltava svoje vody do kotliny na úpätí Blanského lesa a početnými zákrutami preteká klenotom medzi juhočeskými mestami, Českým Krumlovom. Od začiatku bola stavebná činnosť sústredená na oboch brehoch rieky do troch celkov: areál hradu, neskôr zámku, podhradného sídliska, tzv latránu, a len málo mladšieho mesta na protiľahlom brehu Vltavy.

V rozšírenom údolí míňa tok Vltavy Zlatú Korunu, cisterciánsky kláštor, založený v roku 1263. Na skalnatom výbežku, nad ústím Křemže do Vltavy, sa týči romantická zrúcanina gotického hradu Dívčí Kámen, založeného Rožmberkami v roku 1349.

V mieste, kde Vltava priberá vody Malše, leží administratívne centrum južných Čiech České Budějovice, kráľovské mesto s množstvom historických pamiatok, založené Přemyslom Otakarom II., ako opora kráľovskej moci proti rozpínavosti šľachtického rodu Vítkovcov. Tok rieky postupuje ďalším romantickým úsekom, lesnatým údolím so vznešenou budovou zámku Hluboká v tudorovskom slohu, ktorého sa mu dostalo pri stavebných úpravách v rokoch 1839 až 1871. Kedysi významné prekladisko soli na vltavskej vodnej ceste Týn nad Vltavou, od roku 1609 kráľovské mesto, slúžilo po roky ako pĺtnický prístav.

Na ostrohu, nad sútokom Otavy s Vltavou, leží jeden z najkrajších českých hradov Zvíkov, pôvodne týčiaci sa na skale, po napustení Orlickej priehrady sa stal vodným hradom. Najstaršou časťou hradu je Hľuzová veža z 13.storočia. Žďákovský most, pomenovaný podľa zatopenej osady, sa klenie nad hlbokým skalnatým údolím zaplaveným Orlíkom. Priehrada nesie názov podľa zámku Orlík, pôvodne kráľovského hradu prestavaného na zámok, ktorého dnešná podoba pochádza z 19.storočia. Orlík, podobne ako Zvíkov, sa po napúšťaniu priehrady ocitol pár metrov nad hladinou vodnej nádrže.

Za hrádzou priehrady Orlík pokračuje tok ďalej k severu a vody nadržiavajú pred Prahou ešte priehradné nádrže Kamyk, Slapy, Štěchovice a Vrané. Pod hladinou Štěchovíc zmizli známe Svätojánske prúdy - obtiažny úsek pri splavovanu rieky a na začiatku 20.storočia ozajstný raj všetkých milovníkov prírody, najmä trampov, vodákov a turistov.

Na územie hlavného mesta vteká v Dolných Mokropsoch, pod vrchom Kazín. V Modřanoch sa spája s Berounkou. V Prahe má Vltava nížinný ráz, jej tok je nadržiavaný haťami, plavebnými komorami a poslušne preteká navigáciou. Míňa miesto spojené s najstaršou históriou českého štátu na skale na pravom brehu, Vyšehrad. Jej tok je pretkaný početnými ostrovmi a preklenuje ho rad mostov s najstarším z nich, Karlovým mostom, významnou pamiatkou vrcholnej gotiky, postavený parléřovskou stavebnou huťou, v rokoch 1375 až 1402. Pražské pahorky, ostrohy a skaly sprevádzajú Vltavu až za mesto. Skalnatým údolím pokračuje ku Kralupom nad Vltavou, kde sa krajina otvára širokému toku a rieka míňa renesančný zámok v Nelahozevsi. Pri slepom vltavskom rameni sa rozkladá anglický park obklopujúci barokový, empírovo upravený zámok Veltrusy. U Vraňan vyteká z hlavného toku vľavo Hořínsky plavebný kanál, dlhý desať kilometrov, na ktorom pri obci Hořín leží posledná plavebná komora vltavskej vodnej cesty. Nedlhým kanálom potom Vltava ústi samostatne do Labe, nezávisle na hlavnom vltavskom toku, ktorý opisuje oblúk a pod Mělníkom sa spája s riekou Labe.

Ústi zľava do Labe pri Mělníku, vo výške 155 m n.m.

Z prítokov sa do Vltavy vlievajú zľava Kvildský potok, Vydří potok, Račí potok, Kubohuťský potok, Kaplický potok, Volarský potok, Branná, Polečnice, Křemže, Dehtářský potok, Bezdrevský potok, Otava, Kocába, Berounka, Šárecký potok, Zákolanský potok a sprava Bučina, Vltavský potok, Řasnice, Studená Vltava, Väčšia Vltavica, Malše, Lužnice, Brzina, Mastník, Sázava, Bojovský potok, Botič, Rokytka.

Zaujímavosti na rieke

Vyšší Brod - cisterciánsky kláštor
Hrad Rožmberk - z polovice 13. stor.
Český Krumlov - historické mesto, hrad
Hluboká nad Vltavou - zámok
České Budějovice - krajské mesto
Vyšehrad - historická pamiatka
Karlův most - historická pamiatka
Praha - hlavné mesto
Kralupy nad Vltavou - historické mesto
Mělník - historicky zaujímavé mesto

 

Popis rieky:
elektronická verzia knižnej publikácie Luďka a Vladimíry Švorcových: České řeky a říčky

Spracovala: Lenka Fortinová
Vložené: 22.10.2010

Preklad: Stanislava Waniová