Prešovský kraj - Slovenská republika

Prešovský kraj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenka. Na severe susedí s Poľskom, na východe s Ukrajinou, na juhu s Košickým a juhozápade s Banskobystrickým krajom.

Články

Vranov nad Topľou

Publikované: 15.7.2010

Mesto Vranov nad Topľou leží vo východnej časti Slovenska. Patrí do Prešovského kraja a má necelých 24 tisíc obyvateľov.

Súčasnosť
Veľká časť mesta sa rozkladá na rovine pri brehoch rieky Topľa. Z priemyslu tu dominuje hlavne drevársky a textilný. Významnou pamätihodnosťou je rímsko-katolícky neogotický kostol Narodenia Panny Márie z roku 1580. K ďalším pamiatkam patrí grécko-katolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie, evanjelický chrám Ducha Svätého, Židovský cintorín a rímskokatolícky kostol sv. Anny zo 20. storočia. Neďaleko mesta sa týči hrad Čičva, hrad Jasenov a Viniansky hrad. Obľúbeným miestom rekreácie sú priehradnej nádrže Slanské vrchy a Domaša pri ktorých brehoch sa nachádzajú rekreačné strediská a tiež zákutí pre rybolov, turistiku a tiež cykloturistiku. Zo západnej strany ohraničujú región Vranov hrebene Slanských vrchov, kde nájdeme mnoho prírodných a technických zaujímavostí.

V meste av celom regióne zostali zachované bohaté ľudové tradície. Miestny folklór s temperamentným piesňami a tancami je známy a veľmi obľúbený. Zárukou zachovania folklóru do budúcnosti je jeho obľuba u mladých ľudí, ktorí ho šíria ďalej do sveta. Mesto sa môže pochváliť bohatým hudobným životom. Na každoročných folklórnych slávnostiach sú k videniu miestne i zahraničné súbory. Veľmi obľúbený je v meste zborový spev, ktoré si môžeme vypočuť na Vranovských zborových slávnostiach. Mesto leží neďaleko hraníc s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom.

História
Územie Vranova nad Topľou je bohatým archeologickým náleziskom, pretože človek túto oblasť obýval už od staršej doby kamennej. Od 11. do 13. storočí patrilo územie Vranova a jeho okolia uhorským kráľom. V stredoveku osada ležala na trase obchodnej cesty z Prešova, čo prispelo k rozvoju obchodu a remesiel. V 14. storočia sa osada premenila v mesto, ktorému bolo povolené vyberať dane a konať trhy. V 16. storočia tu postavili školu a na tunajšom hrade, ktorý sa nezachoval, sa vydávala pätnásťročná Alžbeta Bátoriová. V 19. storočia sa odtiaľ ľudia boli nútení sťahovať za lepšími podmienkami do susedných krajov a alebo aj zahraničia. V roku 1903 sem prišiel prvý vlak, o niekoľko málo rokov neskôr tu začala fungovať elektrina a telefónne spojenie. Po vzniku Československa patril Vranov na menej priemyselne rozvinutým mestám, väčšina obyvateľov sa stále živila poľnohospodárstvom. Situácia sa zmenila až po druhej svetovej vojne, kedy tu pribudla panelové sídliská a priemyselné závody, kde našlo veľa ľudí prácu.

Text: Denisa Arvajová, vranov.sk, wikipedie.cz
Foto: wikipedie.sk, Panoramio.com - tonyhaton, efkave, Duco17
Preklad: Waniová Stanislava
 

späť

Súvisiace články

Pozrime sa do minulosti: Ako vyzeral Trebišov v roku 1806?

Publikované: 21.10.2023

Pripravovaná novinka, porovnávacia mapa súčasného a historického Trebišova a jeho okolia, vytvára jedinečnú príležitosť vidieť, ako sa naše územie zmenilo v priebehu času. Toto dielo je výsledkom práce kartografického tímu z bývalého Vojenského kartografického ústavu v Harmanci, ktorý teraz pôsobí v Kynceľovej pri Banskej Bystrici.