Zlínsky kraj - Česká republika

Zlínsky kraj leží na východnej Morave a je jedným zo 14 vyšších územných samosprávnych celkov v Česku. Susedí s Juhomoravským, Olomouckým a Moravskosliezskym krajom.

Podstatná časť tohto kraja je kopcovitá a hornatá, horopisne prináleží Karpatom a pretekajú tu 3 veľké rieky, Morava, Bečva a Olšava.

Na väčšej časti Zlínskeho kraja sa rozkladajú chránené krajinné oblasti Beskydy a Bílé (Biele) Karpaty zahrňujúce približne 30% územia. Chránená krajinná oblasť Bílé Karpaty patrí k ďalším piatim biosférickým rezerváciám UNESCO v českej republike. Najvyšším bodom Zlínskeho kraja vrch je Čertův Mlýn (doslovne Čertov Mlyn) s nadmorskou výškou 1206 metrov, ktorý leží v pohorí Moravskosliezske Beskydy.

Zlín

Zlín je významným obchodným, kultúrnym a priemyselným centrom východnej Moravy. Má okolo 600 000 obyvateľov. V meste sa nachádza veľké množstvo škôl. V Zlíne nie je moc rozvinutá doprava a cestná sieť. Môže za to druhá svetová vojna a rozpad Československa – Zlín sa stal pohraničnou oblasťou a rozvoj dopravných trás v tomto regióne sa dostal na okraj záujmu centrálnych orgánov. Územie kraja je vymedzené územiami okresov Zlín, Vsetín, Kroměříž a Uherské Hradiště.
Kraj vznikol ako samosprávny celok Českej Republiky v roku 2000. Medzi rokmi 1949-1959 patrilo celé jeho území ku Gottwaldovskému kraju, ktorý bol podstatne väčší než súčasný Zlínsky. Patrilo k nemu celé územie dnešného okresu Hodonín a okrajové oblasti moderného okresu Přerov. V roku 1960 bol Gottwaldovský kraj zrušený a jeho územie bolo rozdelené medzi Juhomoravský kraj a Severomoravský kraj. Z častí týchto dvoch krajov potom vznikol dnešný Zlínsky kraj. V priemyselnej výrobe dominuje spracovateľský, kovospracujúci, elektrotechnický a gumárenský priemysel.

     Z ekonomického hľadiska patrí Zlín k tým zaostalejším. Mnohé podniky po privatizácii v 90. rokoch krachujú.

     Na území Zlínskeho kraja sa nachádza veľa zaujímavých lokalít. Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad Baťov kanál- vnútrozemský prieplav Otrokovice – Rohatec, ktorý vznikol v rokoch 1936 – 1938. Dnes je táto vodná cesta už sprístupnená verejnosti. Medzi ďalšie patrí Ploština – Pasienkarská osada Ploština leží v priestore, kde operovala II. partizánska brigáda Jana Žižku. Dňa 19. apríla 1945 túto osadu, ktorá pomáhala partizánom, fašisti vypálili a 24 občanov zavraždili. Bol tu umiestnený pamätník.

Foto: K. Svobodová

 späť