Humenné

Humenné susedí celkom s 11 obcami a jeho územím preteká rieka Laborec, ktorá má niekoľko ochranných hrádzí. Prvý osadníci boli na území dnešného Humenného už v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. História mesta je úzko spätá s talianskym rodom Drugetovců, ktorí do mesta prišli na začiatku 14. storočia. Drugetovci si z tohto mesta urobili svoje sídlo, ktoré sa vďaka obchodným trasám medzi Uhorskom a Poľskom tešilo veľkej prosperite. V 15. storočí udelil kráľ mestu mnohé výsady. V roku 1610 tu vznikol renesančný zámok, ktorý je obklopený parkom so vzácnymi stromami. Už o tri roky neskôr tu vznikla jezuitský koľaj, slúžiaca aj ako škola.

Za čias Márie Terézie sa Humennému vďaka jej reformám veľmi darilo. Rozvíjali sa tu remeslá a naviac tu pôsobil soľný úrad. Vtedy tu žili Maďari, Slováci, Poliaci, Židia a Rusíni. Oficiálnym jazykom tu však bola latinčina, slúžiaca ako stabilizačný prvok. V 19. storočí sa v Humennom objavil rod Andrássyovcov za ktorého vlády zaznamenalo mesto hospodársky vzostup a naďalej sa rozvíjalo. Železnice sem bola zavedená v roku 1871 a v tejto samej dobe sa v okolí mesta začalo s ťažbou dreva. Roku 1889 tu otvorili prvé obchodné akadémie v Rakúsku - Uhorsku.

V nasledujúcom storočí sa mesto veľmi zmenilo. Rozvoj v prvých rokoch minulého storočia síce ukončila 1. svetová vojna, ale vznik Československej republiky znamenal pre Humenné veľký prínos. Do roku 1956 by sme tu nenašli takmer žiadny priemysel. Mesto začalo rásť so vznikom továrne zaoberajúca sa výrobou polyamidových vlákien. Humenné sa stalo centrom chemického, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu a vzniklo tu niekoľko škôl a panelové sídliská. Tento veľký rast bol zastavený až v 90. rokoch 20. storočia, kedy sa Československá republika dostala do krízy a preto možno dnes celú oblasť považovať za skôr chudobnejší kraj Slovenska. Z mesta si môžeme urobiť výlet do Východných Karpát alebo navštíviť skanzen ľudovej architektúry, ktorý leží neďaleko od neho.

Text: Denisa Arvajová, wikipedie.cz, humenne.sk
Foto:  wikipedia.com - Laborec, panoramio.com - Hynek Raichart, marek 393, JKn
Preklad: Waniová Stanislava