SR: Vysoké Tatry – predĺžený víkend plný dobrodružstva IV.

Keďže s priateľom milujeme výzvy a radi si vyskúšame niečo nové, zdalo sa mi spojenie romantického pobytu na Lomnickom štíte s adrenalínovým zážitkom v podobe oboznámenia sa s pre nás novým športom ako ideálny darček.

Po pomerne náročnej prechádzke miestami veľmi zľadovateným terénom zo Štrbského na Popradské pleso a späť sme si dožičili hodinový odpočinok. Mrholenie utíchlo, a tak sme si mysleli, že nám v nových zážitkoch už nič nestojí v ceste. No mýlili sme sa. Nárazový vietor bol chvíľami veľmi prudký, čo mohlo byť pre nováčikov, ako sme my, naozaj nebezpečné. Náš domáci, u ktorého sme boli posledné dve noci tohto výletu ubytovaní, bol zároveň aj náš inštruktor. Rozhodol sa, že nás aj tak odvezie na lúku za dedinou, kde na mieste uvidíme, či by sme to mohli vyskúšať aj my, alebo nám aspoň sám ako skúsený jazdec predvedie, čo všetko by sme sa mohli nabudúce naučiť. Zobral so sebou viacero typov kitov. Najmenší pripomínal detského šarkana a najväčší sa veľmi ponášal na paraglidingové krídlo, na ktorom sme si už v minulosti zopárkrát s priateľom sami zalietali. Okrem toho do auta nasúkal ešte rozloženú buginu a lyže na jazdenie po tráve.

Kiteboarding – naše prvé pokusy

Každý, kto má rád výzvy, skvelú zábavu a nebojí sa okúsiť niečo nové, by mal kiteboarding rozhodne vyskúšať. Už aj u nás funguje viacero škôl či rôznych súkromných inštruktorov, ktorí vás radi a pod odborným dohľadom do tohto na Slovensku ešte pomerne mladého športu zasvätia. Nám síce počasie nevyšlo presne podľa našich predstáv, a tak sme sa nakoniec na bugine či lyžiach na trávu ani nepreviezli, ale prvé oboznámenie sa s kitom aj tak rozhodne stálo za to. Na lúkach za podtatranskou obcou Batizovce sú podmienky pre začínajúcich kiterov naozaj ideálne. Obrovský otvorený priestor je pre začiatočníkov nevyhnutný. Ďalším dôležitým predpokladom pri zvládnutí základov tohto športu je mierny vánok. Keďže nám dul pomerne silný nárazový vietor, začal náš inštruktor po príchode na miesto s vysvetľovaním základných teoretických informácií, ktoré by mal ovládať každý, kto si chce powerkiting vyskúšať. Potom sme spoločne rozbalili najmenšieho šarkana. Skutočne išlo skôr o šarkana ako o powerkitingové krídlo, ale na zvládnutie základov pri tak silnom vetre to bolo pre nás asi jediné možné riešenie. Aj tak sme sa nasmiali viac ako dosť. Zo začiatku si šarkan s nami doslova robil, čo chcel. No po chvíli sa nám ho podarilo skrotiť. Kým sme sa viac menej pohrávali s malým žltým šarkanom, náš inštruktor nám zatiaľ predviedol jazdu na bugine a na lyžiach na tráve. Keďže aj vietor pomaly utíchal a zmenil sa iba na mierny vánok, inštruktor sa rozhodol, že predsa len prejdeme na ozajstný kite. Veľký modrý klzák sa veľmi ponášal na paraglidingové krídlo, avšak šnúry boli omnoho dlhšie a ovládanie podstatne jednoduchšie. Keďže mňa už ruky po zápasení s malým šarkanom nechceli moc poslúchať, dohodli sme sa, že ovládanie veľkého si vyskúša len môj priateľ. Nasúkal sa do všetkých chráničov, ktoré inštruktor so sebou doniesol, od prilby až po chrániče kolien. Ono sa to nezdá, ale keď sa do kitu oprie vietor, ten získa naozaj nepredstaviteľnú silu a môže vás celkom slušne povláčiť po zemi, preto sú chrániče nevyhnutné.  Na naše prekvapenie bolo ovládanie veľkého komorového kitu pomerne jednoduché. Po niekoľkých nevydarených pokusoch už nebol problém udržať kite hore vo vzduchu a manévrovať s ním podľa vlastného želania. Napriek tomu, že bol priateľ veľmi šikovný, k jazdeniu na bugine či lyžiach na trávu sa nakoniec nedostal. Čas veľmi pokročil, vonku sa zozimilo a aj my sme začali pociťovať veľkú únavu. Spoločne sme všetko pobalili, naskladali sme to do auta a unavení, ale šťastní, sme sa dotrmácali nazad do penziónu. Tu sme si pripravili rýchlu večeru, dali sme si bleskovú sprchu a aj napriek únave sme vyrazili do už včera otestovanej miestnej krčmy. Keďže nás ráno čakala pomerne dlhá cesta nazad do Bratislavy, nezdržali sme sa tu dlho. Dali sme si len nejaké to pivko, zahrali si biliard a pred spaním sme sa ešte prešli po dedine, aby sme sa nadýchali čerstvého podhorského vzduchu, nech sa nám lepšie zaspáva. Spánok nás prepadol okamžite po ľahnutí do postele. Ráno sme sa už len rozlúčili s domácimi, tu musím podotknúť , že sme boli nadmieru spokojný ako s ubytovaním , tak aj s kurzom powerkitingu, a prisľúbili sme, že sa určite niekedy na jeseň zastavíme na dlhšie. Kiteboarding nás veľmi láka a tento náš oboznamovací rýchlokurz nás len uistil v tom, že sme zase narazili na ďalší krásny a myslím, že aj dostupný šport, ktorý si určite ešte niekedy poriadne užijeme.

Text a foto: O. Kubáčková