História

     Meno Portugalska je odvodené z latinského Portus Cale. Táto krajina leží na západe Pyrenejského polostrova a jej jediným susedom je Španielsko. Pre dejiny Portugalska je podstatné to, že na začiatku 5. storočia n. l. bolo obsadené germánskymi kmeňmi, ktoré tu zriadili niekoľko kráľovstiev. Avšak o nejakých dvesto rokov neskôr bol Pyrenejský polostrov takmer celý dobytý Maurami. Mesto Braga sa stalo neoficiálnym centrom katolíckeho odporu. Portugalci vidí vznik svojho národa v dátume 28. júna 1128, kedy sa odohrala bitka pri Sao Mamede a Alfonso Henriques sa menoval prvým princom Portugalska, o rok neskôr portugalským kráľom. V období 16. a 17. storočia sa z Portugalska stala európska veľmoc. S Anglickom, Francúzskom a Španielskom po boku sa tak po ekonomickej, kultúrnej i vojenskej stránke stalo jednou z najmocnejších krajín sveta. Portugalci hlavne začali objavovať a dobývať svet. Na počiatku 15. storočia objavili Madeiru a väčšinu Azor. Roku 1484 ušla Portugalsku obrovská príležitosť, keď zamietlo Kolumbov plán na cestu do Indie západnou cestou, pretože sa to javilo ako pochabá myšlienka, ktorá si nezaslúži šancu na realizáciu. O desať rokov neskôr došlo k podpísaniu slávnej zmluvy z Tordesillas so Španielskom. Obidve krajiny si v nej, na popud pápeža, rozdelili svet velikášsky pol na pol.

    Portugalci medzitým pokračovali v objavovaní. Bartolomeo Dias v roku 1487 doplával k mysu Dobrej nádeje, Vasco de Gama sa dostal až do Indie a v roku 1514 Portugalci dosiahli Číny a Japonska. Avšak v 16. storočí pomaly začal úpadok tejto rozsiahlej ríše. Počas šesťdesiatich rokov (1580-1640) jej vládli španielski králi a jej kolónie napádali španielski protivníci – Angličania a Holanďania. Kvôli neutešenej situácii v krajine veľa obyvateľov emigrovalo do Brazílie a situácia vyvrcholila v roku 1709, keď kráľ Ján V. emigráciu zakázal, pretože krajina prišla o veľkú časť obyvateľstva.

      Po ďalšie stáročia bolo Portugalsko v kontinuálnom úpadku. V roku 1926 došlo k vojenskému puču, ktorý mal za následok vznik pravicovo orientovaného diktátorského režimu na čele s Antoniom de Oliveirom Salazarom. Toto a nasledujúce obdobie zahŕňajúce prevažne druhú polovicu 20. storočia je pre Portugalsko charakteristické tým, že začalo postupne strácať svoje kolónie. Diktatúra vydržala takmer päťdesiat rokov, v roku 1974 ju totiž po nenásilnej klinčekovej revolúcii vystriedala moderná demokracia, ktorá pretrváva až dodnes.

 

 

späť