Pohoria Zemplínske vrchy - Slovenská republika

Zemplínske vrchy

Poloha:

Zemplínske vrchy sa rozprestierajú na juhu východného Slovenska v Košickom kraji v okrese Trebišov. Patria do Matransko-slanskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Rozloha:  101 km²

Najvyšší vrch: Rozhľadňa 469 m n. m.

Stručná charakteristika:

Nevysoké Zemplínske vrchy majú zložitú hrasťovú štruktúru, ich chrbát sa tiahne pozdĺž zlomov od severozápadu smerom na juhovýchod. Budujú ich horniny krížňanského príkrovu (zlepence, pieskovce, dolomity, vápence, ílovce) a na okrajoch neogénne sopečné andezity a ryolity. Reliéf pohoria je v západnej časti nížinný, na východe vrchovinový a centrálna časť pohoria má členitých reliéf.

Vyššie partie pohoria sú porastené listnatými, prevažne dubovými lesmi, nižšie okrajové časti sú odlesnené a pokrývajú ich plochy oráčin, lúk, ovocných sadov, záhrad a vinohradov. Tokajská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov. Na Slovensko zasahuje z Maďarska a výmerou len 907 ha je najmenšou vinohradníckou oblasťou.

V západnej okrajovej časti Zemplínskych vrchov vystupuje ako samostatný geomorfologický podcelok Roňavská brána, ktorá predstavuje poklesnutú priekopovú prepadlinu medzi Zemplínskymi vrchmi a maďarským Tokai-Zempléni hegység (Tokajské vrchy). Pohorie odvodňuje rieka Bodrog. Zemplínske vrchy patria do teplej klimatickej oblasti.