Krušné hory ležia na severozápade Českej republiky a svojimi 130 km ju oddeľujú od Nemecka, kde sa nachádza podstatnejšia časť tohto horského masívu. Delia sa na Klínoveckú a Loučenskú časť a tvoria tzv. Krušnohorskú sústavu. Najvyšším vrchom je Klínovec. Meria 1244 m a v zime je vyhľadávaným cieľom lyžiarov. V roku 1884 tu bola postavená kamenná rozhľadňa.

Severná hranica celej tejto oblasti je daná hranicou medzi Českou republikou a Nemeckom. Krušné hory sa z geomorfologického hľadiska delia na Klínoveckú a Loučenskú hornatinu. Na českom území majú rozlohu 1607 km ². Úzky chrbát Krušných hôr je na juhovýchode obmedzený 500-700 m vysokým príkrym svahom. Geologická história Krušných hôr začína v predprvohornom období, kedy sa vytvorili najstaršie usadeniny neskôr zmenené vplyvom okolia a počasia na šedé a červené ruly. Geomorfologický vývoj celej sústavy bol veľmi ovplyvnený až treťohornou zlomovou tektonikou, ktorá spôsobila silné poklesy na juhovýchodnej strane pohoria. Mosteckú panvu odvodňuje rieka Bílina, do ktorej vtekajú ďalšie potoky. V tejto oblasti je drsné počasie s častými a prudkými búrkami, s veľkou zimou a len niekoľkotýždenným letom, ktoré je však dosť teplé.

späť