Komárno

Komárno patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Vyrástlo pri sútoku najdlhšej slovenskej rieky Váh a mohutného Dunaja, hoci dnes už nik nevie presne, kde tento sútok bol v minulosti, lebo – ako napovedá historický názov Váhu (vagus = latinsky neusporiadaný, blúdivý, túlavý) – rieka najmä v nižších polohách často menila svoje koryto. Skutočnosťou ostáva, že v susedstve dnešného mesta je archeologicky doložený rímsky tábor Kelemantia ako jeden z oporných bodov obrannej línie proti barbarom „limes romanus“.

História mesta

Dejiny samotného mesta začínajú v roku 1265, kedy mu kráľ Béla IV. udelil štatút mesta. Vtedy už na ostrove pri sútoku riek stál historický hrad, brániaci stredoeurópsky priestor pred nájazdmi Tatárov. V polovici 16. storočia, po tom, čo výboje Turkov zasiahli uhorské metropoly Budín a Ostrihom, hrad prestavali na stredovekú pevnosť, ktorá bola aj v priebehu nasledujúcich stáročí ďalej zdokonaľovaná a prestavovaná podľa najnovších znalostí európskych (najmä talianskych) fortifikačných staviteľov. Tak vznikol ojedinelý päťuholníkový obranný systém, skladajúci sa z niekoľkých pevností, predsunutých polygonálnych bášt, násypov, vodných priekop a ďalších objektov, ktoré slúžili vojenským účelom takmer do konca 20. storočia. Napriek tomu, že časť historického opevnenia bola zničená opakovaným silným zemetrasením koncom 18. storočia a niektoré jeho prvky museli ustúpiť rozvíjajúcemu sa mestu a železničnej doprave, komplex naďalej predstavuje najväčšie bastiónové opevnenie v strednej Európe a od konca 20. storočia sa v ňom postupne rekonštruujú niektoré objekty kasární, vstupné brány a bastióny, ktoré ožívajú vďaka muzeálnym expozíciám (v jednej z bášt sa nachádza lapidárium s najväčšou zbierkou kamenných rímskych pamiatok na území Slovenska), ďalej galériám, obchodným a reštauračným prevádzkam.

Privilégia slobodného kráľovského mesta dostalo Komárno v roku 1745 od cisárovnej Márie Terézie. V tom čase to bolo piate najväčšie mesto v Uhorsku (asi 10 000 obyvateľov). Významným nositeľom hospodárskeho rozvoja mesta bol prístav a s ním spojený obchod s drevom a poľnohospodárskymi produktmi úrodného regiónu Žitného ostrova a Podunajskej nížiny. Od 19. storočia sa k nemu pripojili aj lodenice, v druhej polovici 20. storočia dokonca najväčší vnútrozemský producent riečno-námorných lodí. Po vybudovaní mostu cez Dunaj koncom 19. storočia dopravný a obchodný význam mesta ešte vzrástol. Vtedy sa ku Komárnu pripojilo predmestie „Újszöny“ na pravom brehu Dunaja. Ich spojenie však trvalo iba dve desaťročia, pretože po roku 1918 obe časti znovu rozdelili hranice, pričom maďarské predmestie si už ponechalo maďarský názov mesta Komárom (dnes asi 20 000 obyv.). Historické premostenie Dunaja je zaujímavé tým, že na slovenskej strane sa prvá časť dá otvoriť, aby umožnila prístup do lodeníc na Alžbetinom ostrove aj veľkým lodiam.

Pamätihodnosti

V meste sa narodil rad významných osobností, z ktorých spomeňme aspoň niekoľko mien: uhorský a český kráľ Ladislav Pohrobok (1440-1457), maďarský spisovateľ Mór Jókai (1825–1904), hudobný skladateľ Franz Lehár (1870–1948) a ďalší. Im sú venované nielen pamätníky a muzeálne expozície, ale aj pravidelný hudobný festival a ďalšie kultúrne podujatia. Architektonicky zaujímavé stavby sú prevažne na centrálnej pešej zóne. Typickým symbolom mesta je neorenesančná budova radnice s typickou vežou. Pred ňou je zaujímavý Trojičný stĺp zo 17. storočia. Neďaleko od radnice sa nachádza bývalý Kultúrny palác Jókaiho spolku, dnes Podunajské múzeum s expozíciami dejín mesta a života obyvateľov v minulosti. Ďalšie expozície venované udalostiam v meste po roku 1848 po súčasnosť a slávnym rodákom sa nachádzajú v Zichyho paláci.

V jeho susedstve však turistov priťahuje úplne nová atrakcia – pestrofarebné Nádvorie Európy. Skupina architektov tu na prelome milénia vybudovala na ploche niečo vyše pol hektára novú turisticky orientovanú štvrť s obchodmi, galériami a kaviarňami, v ktorej každá budova napodobňuje rôzne stavebné slohy v 45 regiónoch celej Európy. Námestie s parčíkom a fontánou uprostred doplňujú sochy historických panovníkov. Z ďalších zaujímavých stavieb stojí za pozornosť napríklad Dôstojnícky pavilón, postavený v štýle anglickej neogotiky pôvodne ako ubytovňa pre cisárskych dôstojníkov s rodinami, alebo pravoslávny kostol Presvätej Bohorodičky s bohatou kolekciou umeleckých predmetov, ktoré tu v minulosti zanechali utečenci z Balkánu, najmä zo Srbska, prchajúci pred tureckými vojskami. Multikultúrnosť mesta s vysokým podielom maďarsky hovoriacich obyvateľov dokladujú ďalšie cirkevné stavby vrátane židovskej synagógy.

K turistickým atraktivitám mesta patrí tiež celoročne otvorené termálne kúpalisko, zásobované dvomi prameňmi vody s teplotou do 40°C. Na okraji mesta na brehu ramena Váhu je lodenica s areálom vodných športov. V blízkosti mesta pri obci Iža sa nachádza prírodné múzeum Kelemantia s vykopávkami z rímskych čias, zaradené medzi národné kultúrne pamiatky. Vyhľadávané je aj termálne kúpalisko Patince 13 km od Komárna. V okolí mesta je niekoľko prírodných rezervácií v lokalitách lužných lesov alebo s výskytom vzácnych druhov vtáctva.

Text: Jiří Výborný

Foto: autor a flickr.com

späť