Carvingové lyže majú vykrojenie (rádius) a práve toho sa využíva v carvovom oblúku. Carvingový oblúk je jazda po hranách lyží, je to takzvaný rezaný oblúk s minimom šmyku a ideálne úplne bez neho. Nohy sú od seba na šírku ramien s ťažiskom mierne dopredu (tlačíme píšťalami do jazyka lyžiarok). Oblúk zahajujeme od špičky lyže, ktorá sa zarezáva ako prvá. Zaťažíme vonkajšiu lyžu a jej vnútornú hranu. Toto robíme postupným vklinením kolien a panvy do oblúka, teda veľmi miernym podrepom s kolenami smerom k svahu. Zaťaženie je zhruba 60 % na vonkajšiu lyžu a 40 % na vnútornú. Jazda v oblúku:  telo, kolena a pánev sú vklinené do oblúka. Lyže idú po obidvoch hranách, podľa rýchlosti, zovretosti oblúka a svahu. Tlak sa rozkladá na lyže, čím väčšia rýchlosť vyvinieme, čím je zatáčka uzavretejšia, tým väčší tlak na spodnú lyžu. Výjazd z oblúka nastáva prenesením ťažiska späť nad lyže bez šmyku, zároveň sa ťažisko presúva na druhú stranu na zahájenie ďalšieho oblúka.

   Najlepšie je začať na krátkych lyžiach „Snow Blade“. Panva a kolena sa musia vkláňať do momentu, kedy sa lyže preklopia na hrany. Čím väčší tlak na vnútorné hrany, tím uzavretejší – kratší oblúk. Práve v tomto momente carvingové lyže zatáčajú „sami“ v polomere podľa rádiusu lyže. Nie je ani nutné zapichovať hole pri zahájení oblúka. Lyže nestrácajú kontakt so snehom, sú stále na hranách. Carvingový oblúk je „nebrzdivý“ a dá sa v ňom aj zrýchlovať. No pozor, carvingová jazda nemusí byť vždy jazda na carvingových lyžiach. Je to iba štýl jazdy po hranách s prenášaním ťažiska tela – veľmi zjednodušene povedané.

P. Faustus

späť