Uhrovec - Slovenská republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Uhrovec

Druh lokality: Hrady, zámky, tvrdze

Kontinent: Európa

Štát: Slovenská republika

Lokácia: Trenčiansky kraj, okres Trenčín

Pri rieke: Bebrava

Výlet do kraja Uhroveckého hradu je možné zahájiť v Bánovciach nad Bebravou, ležiacich na trase hlavnej cesty z Trenčína do Zvolena. Odtiaľ sa dá autom a autobusom dostať do 7 km vzdialenej obce Uhrove, ktorá sa radí medzi slovenské pamätné miesta. Predovšetkým z toho dôvodu, že sa tu 28. Októbra roku 1815 narodil jeden z otcov slovenského národa a jazyka Ľudovít Štúr. Ten sa preslávil tým, že svojej vlasti a národu zachoval spisovný jazyk založený na stredoslovenskom nárečí, ktorý sa používa dodnes. Náhodou sa v tom istom dome ako Štúr v roku 1921 narodil aj Alexander Dubček, popredný slovenský a československý politik. Dom v štýle miestnej ľudovej architektúry slúži ako múzeum, kde sa dá vidieť obsiahla expozícia týkajúca sa oboch týchto slávnych osobností. Zatiaľ čo Štúrova doba 19. storočia väčšinu českých návštevníkov asi príliš neosloví, životné osudy Alexandra Dubčeka určite áno. Pri pobyte v obci Uhrovec sa nedá nespomenúť ani Jankov vŕšok s pamätníkom venovaným padlým hrdinom z doby Slovenského národného povstania. Pamätník má pôdorys päťcípej hviezdy, tvar obrovského stĺpu, ktorý vyrastá zo štvorcovej základne a je vysoký 15 metrov. Obvod pamätníku je tvorení valmi so schodišťom a symbolickými hrobmi partizánov, na západnom úpätí sa nachádza amfiteáter.

Necelé dve hodiny z Jankovho vŕšku, či slabú hodinu z Uhroveckého podhradia zaberie peší chodník k majestátnemu Uhroveckému hradu. Vďaka jeho odľahlosti od stredovekých komunikácií a tým aj vojnových ťažení sa zachovala jeho kompaktná ruina s nádhernými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohov. Zo stavieb vyniká najmä románska kaplnka s apsidou a panskou tribúnou a monumentálny renesančný palác týčiaci sa nad okolitými lesmi. Hrad bol postavený v 13. Storočí a na jeho stavbe sa s veľkou pravdepodobnosťou podieľal vtedajší známy magnát Matúš Čák Trenčiansky. Najpriaznivejšie obdobie zaznamenal Uhrovecký hrad v 16. a 17. storočia, kedy sa vzhľadom ku svojej polohe mohol nerušene stavebne rozvíjať ďaleko od bojísk vtedajšej doby do takpovediac zámockej renesančnej podoby. Odľahlosť sa však stala hradu zároveň osudná a čoskoro na to stratil zmysel svojej existencie. V súčasnej dobe na hrade prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Bezprostredné okolie hradu tvorí krajina členitých vápencových kopcov so strmými svahmi, skalami a hlbokými údoliami. Najvyšší bod celého masívu je Rokoš (1 010 m), ktorého zdolanie by malo byť pri návšteve okolia Uhrovca samozrejmosťou. Z vrcholových skál sa nám naskytnú pohľady na rôzne svetové strany, na lúke pri najvyššom bode sa týči pamätník venovaný Štúrovi a Dubčekovi.

Masív kopca je prírodnou rezerváciou, kde asi najviac zaujmú porasty bukov všetkých možných tvarov. Z Uhroveckého hradu sa na Rokoš dostaneme po zelenej turistickej značke pomerne náročnou trasou nad krasovou dolinou Zrubiska s krásnymi priehľadmi lesom na siluetu hradu a protiľahlé svahy pokryté skalami. Na zelenú nadväzuje červená hrebeňovka so strmým výstupom na masív Rokoša. Menej náročný, ako čo sa týka terénu, tak aj času je zostup z hradu so Uhroveckého podhradia a následný výstup po modrej dolinou Bahulová. Príjemný zostup z Rokoša vedie cez Košútovu skalu po červenej a žltej značke do zapadnutej dedinky Omastiná, kde môžete zhliadnuť posledné kusy originálnej hlinenej architektúry, ktorá je pre túto oblasť charakteristická.

Text: Denisa Arvajová

Preklad: Barbora Čelková

Foto: Google, Google Earth