Smržovka -viadukt, sánky a poštárova forma - VIDEO

Pod prvými tohtoročnými slnečnými lúčmi sa topí sneh, ktorý doposiaľ zahaľoval staršie mestské domy. Zo striech padá ťažký sneh, z obrovských cencúľov steká voda. Z ľudí je cítiť úľava, z toho, že zima pomaly odchádza. „Tu v horách je to tvrdé. Nič moc sa tu nedeje, s prácou je problém. Môj chlapec študuje v Prahe, tu žiadne možnosti nie sú.“ Krčí ramenami miestna žena, usmieva sa a zhlboka vdychuje „jarný“ vzduch. Okrem nej žije v Smržovke bezmála 3 a pol tisíc ľudí. Väčšinou sa medzi sebou poznaj a na okamžik zastavia, aby spolu prehodili pár slov.

A poštára?.. toho musí poznať snáď každý. Na konci mesta práve šliape zasneženou cestičkou do kopca smerom ku kostolu. Mladá žena na neho z okna drevenej horskej chalupy volá. „To je dneska krásne, čo!“ Na chvíľku sa s ňou zastaví a potom sa znovu vydá ku štýlovým domom rozosiatych po stráni. Vďaka každodennej korešpondencii má dobrú fyzičku. Míňa cintorín a bez povšimnutia aj najvýznamnejšiu historickú pamiatku -  neskoro barokový kostol sv. Archanjela Michaela, ktorý stojí v Smržovke od roku 1781.

Viacúčelový viadukt – páči sa turistom, slúži cestujúcim aj samovrahom

Známy je tiež železničný viadukt, ktorý sa týči nad cestou z Tanvaldu. Krásny kamenný most klenutý do niekoľkých vysokých oblúkov môže byť krásnym lákadlom pre turistov, ale tiež zaujímavým spestrením pre miestnych. Hlavne potom vtedy, ak si ho vyberie pre jeho vhodnú výšku nejaký samovrah. „Nedávno tu chcel jeden skočiť. Vlak kvôli nemu nemohol ísť ďalej a ľudia, ktorí v ňom cestovali na neho vraj pokrikovali – tak už skoč, nemáme čas. Neskočil,“ konštatuje sucho tá istá dáma, ktorá sa predtým sťažovala na tvrdý a zároveň nudný život v Smržovke.

Sánkovať sa dá všade, za profíkmi ale musíte do Smržovky

Nie je sánkovanie ako sánkovanie. Deti, nepoškvrnené sánkarským športom, by sa na dráhe v Smržovke najskôr prizabili. Sánkarský šport sa tam zabýval už v roku 1912, kedy bola vybudovaná aj prvá drevená dráha. Cez kilometer dlhá pretekárska dreveno - betónová dráha, ktorú sánkari využívajú teraz, stojí na konci mesta od roku 1972. Napriek tomu , že sa jej hovorí nová, zachovalo už nepôsobí. Len pri pohľade na široké koryto 400 stupňovej zatáčky sa vám bezpečne ale začne zdvíhať hladina adrenalínu v krvi.

Video: Klára Svobodová

Text, foto: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková