ČR: Rokytnice nad Jizerou - z dluhov k prosperite - VIDEO

Lanovka na Lysú Horu stála Rokytnicu nad Jizerou more peňazí a radnica mesta sa kvôli riskantnému podniku dostala pod ostrú paľbu kritiky. Mestu, ktoré ako jediné v Čechách vytiahlo lanovku až do 1. zóny Krkonošského národného parku, hrozil krach. Po pár rokoch sa teraz podobná hrozba presunula o pár kilometrov ďalej do neďalekého Harrachova, zatiaľ čo sa z Rokytnice stal veľmi obľúbený cieľ lyžiarov, turistov a bikerov. Aj počas letnej sezóny to Rokytnici nad Jizerou pristane. Tak veľmi diskutovaná investícia, zdá sa, sa nakoniec vyplatila.

Na vrchol lanovkou alebo po svojich

Kraj prevoňaný horským vzduchom a krásna príroda. Štvorsedačková lanovka, alebo tiež „približovák“ – ako sa tejto lanovke v Rokytnici hovorí, končiaca pri chate Lovčenka, funguje aj cez leto. Hore jazdí raz za hodinu. Na vrchol vytiahne všetkých, ktorí chcú a majú lístok – babičky, dedov, psov, ale hlavne bikerov, ktorí počas leta tak nejako „suplujú“ lyžiarov. Rokytnický bike downhill vedie po zjazdovke, po ktorej sa v zime preháňajú hlavne deti a začiatočníci, potom zvedie cyklistov priamo pod lanovku. Tam na nich čaká veľa umelých aj prírodných skokov, koreňov a proste všetko, čo dokáže horská príroda primotať pod nohy, v tomto prípade pod kolesá.

Je zvláštne vidieť kopce, o ktorých v zime viete, kde je aký hrboľ a skok, zarastené trávou s tu a tam presvitajúcimi kvietkami vysokohorských rastlín. Lyžiarské zjazdovky budia bez snehu rešpekt. Svahy vyzerajú ďaleko strmšie, ako keď sa schovávajú pod snehom. Krčmičky a SKI bary, ktoré bývajú v zime preplnené ľuďmi, teraz v tichosti odpočívajú. Rokytnice sa vždy na leto premenia na úplne iné miesto, kde je nekonečné ticho, pokoj a mnoho vôní prírody.

Z Rokytnice hore do hôr

Viac než zostávať dole v meste, miestami pripomínajúcom alpskú dedinku, sa oplatí vyšliapať si to hore do hôr - zastaviť sa na vyhlásenej a neustále natrieskanej chate Dvoračky a potom sa vydať napríklad smerom na Poľsko a cestou pozdraviť labský prameň a omrknúť pravdepodobne najhoršie vyzerajúce horské monštrum - Labskú búdu.

Prameň Labe môže byť vďačnou a pritom edukatívnou zastávkou. Hlavne deti, ktorým fantázia pracuje až neuveriteľne dobre, ale bývajú pri pohľade na miesto, na ktoré sa tak veľmi tešili, sklamané. Aj niektorí dospelí na začiatok najvýznamnejšej českej rieky zírajú trošku s údivom. „Myslel som si, že tu bude striekať voda zo zeme a tu je niečo ako studňa,“ diví sa starší muž. Potom si dá s deťmi tatranku a vyfotia sa pri kamennom múre s erbami miest, cez ktoré Labe preteká. „Dôjdeme ešte na Labskú a potom uvidíme,“ plánuje svojej rodinke smer ďalšieho pochodu.

Pokiaľ by bol pre niekoho labský prameň nudnou zastávkou, tak ten si zaručene spraví chuť pri pohľade na Labskú búdu. Komunisti totiž nesklamali ani tu v horách. Nad krkonošskými vrcholkami trčí ich megalomanský projekt - železobetónová a zrejme nezničiteľná Labská búda. Na prekvapenie všetkých okoloidúcich zostala v lete otvorená. Pani, zamestnaná v kiosku sa nezastaví, aj napriek tomu, že vysokohorská prirážka na Labskej väčšinu predávaného tovaru prevyšuje o 300 percent.

Rokytnice nad Jizerou sú ideálnym centrom na prechádzky kúzelnou horskou prírodou a v zime, keby nebolo dlhých radov, dokonalým lyžiarskym strediskom, kde fungujú asi tri desiatky vlekov, z toho dve štvorsedačkové lanovky.

Rokytnice zostávajú miestom, ktoré má našťastie ďaleko ku komercii, sú priateľské a cenami sa nesnažia nezmyseľne priblížiť Alpám. Ľudia, ktorí tam žijú alebo len sezónne pracujú, majú k sebe blízko. Rovnako sa ale chovajú k návštevníkom mesta, ochotne a milo. Zdá sa, že sa Rokytnice konečne preniesli cez všetky začiatočné potiaže a teraz majú našliapnuté k dobrým časom.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková