Všeobecné informácie

Oficiálny názov : Kanada
Hlavné mesto: Ottawa
Rozloha: 9 984 670 km²
Počet obyvateľov: 32 547 200 (odhad 2006)
Oficiálne jazyky: angličtina a francúzština
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia, člen Commonwealthu
Hlavné náboženstvá: rímskokatolícke (43,2 %); bez vyznania (16,2 %); ostatné (25,6%)
Najvyšší bod: Mount Logan, Yukon (5959 m n.m.)

Čas: SEČ -6

Geografia

 Kanada hraničí na juhu so Spojenými štátmi, konkrétne (od východu na západ) sa jedná o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánie, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington. Na severe ku Kanade patrí rad arktických ostrovov zasahujúcich až k Severnému ľadovému oceánu. Východné pobrežie krajiny obmýva Atlantik, západné Tichý oceán. Takmer polovicu kanadskej pevniny tvorí Kanadský štít (obklopujúci Hudsonov záliv). Kanada sa člení na desať provincií a tri teritóriá. Provincie sú Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, Nový Brunšvik, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ontario, Ostrov princa Edwarda, Québec a Saskatchewan. Teritória sú Severozápadné teritóriá, Nunavut a Yukon.

Podnebie

 S ohľadom na rozsiahle územie nie je možné Kanadu jednoznačne priradiť k nejakému typickému klimatickému podnebiu. V oblasti Kanadského štítu je podnebie prevažne kontinentálne, od oblasti k oblasti sa však mení. Čím viac smerujete na sever, tým je podnebie chladnejšie, avšak aj tam sa nachádzajú teplejšie kraje (ako napr. Sudbury na južnom cípe Kanadského štítu, kde v lete dosahuje teplota až 24°C). Dažďové zrážky sú v celej oblasti zhruba rovnaké, smerom na východ ich však pribúda. Oblasť Veľkých jazier a nížiny rieky Sv. Vavrinca predstavujú kontinentálne obdobie. Zrážky činia v tejto oblasti 70 až 100 cm ročne. V lete tu občas býva aj veľké dusno, najmä v mestách. Obecne sú teploty v južnom Ontáriu trochu vyššie ako v južnom Quebeku. Najvyššie teploty v Toronte sú približne 27°C. Atlantské provincie sú preslávené pobrežnými hmlami, ktoré sa vytvárajú po celý rok. Dôvodom je zrážajúce sa labradorské prúdenie s teplým vzduchom nad Golfským prúdom. Panujú tu pomerne mierne teploty: v Halifaxe od 23°C v lete po -7°C v zime. Dažďové zrážky sú na východnom pobreží Kanady nižšie ako na západnom. Priemerné množstvo zrážok v atlantských provinciách činí 100 cm za rok.

Príroda

 Kanadská krajina je nádhera sama. Charakterizujú ju tisícky menších a väčších jazier, obklopených skalnatými alebo zalesnenými horami. Na útesoch a v riečnych korytách všade voľne leží žula. Nájdeme tu tiež zalesnené oblasti, ktoré pokrývajú tisíce štvorcových kilometrov. Tvoria ich hlavne smreky, cédre, kosodrevina a osiky. Lesy sú hlavné kanadské prírodné bohatstvo, tiahnu sa v 500 až 2000 km širokom pruhu celou krajinou a pokrývajú takmer 40 % povrchu štátu. Bohatstvo rýb lákalo do Kanady už prvé Europany a rybolov bol do roku 1993 významným hospodárskym odvetvím. Loví sa prevažne lososy, avšak v dôsledku nadmerného rybolovu vláda rozhodla obmedziť lov niektorých druhov (napr. tresky). Medzi najdôležitejšie nerastné bohatstvo patrí ropa, zemný plyn, uhlie a železná ruda. Kanada je jedným z najväčších svetových producentov zinku a titánu.

Obyvatelia

 Ak pominieme Francúzov a Britov, predkami dnešných Kanaďanov sú Nemci, Taliani, Ukrajinci, Japonci, Číňania, Inuiti, domorodí Indiáni a iné národnosti. Dvojjazyčnosť bola v krajine uzákonená v roku 1969; oba jazyky zaviedli vo všetkých verejných službách (aj všetok tovar musí mať dvojjazyčné nápisy). Osídlenie je zreteľne nerovnomerné, veľká časť obyvateľstva žije poblíž východného pobrežia či do 160 km od americké hranice. Veľké nahustenie obyvateľstva sa nachádza najmä v koridoroch Québec-Windsor, Calgary-Edmonton a v oblasti Lower Mainland. Naopak obrovské teritoriálne územia na severe sú osídlené veľmi riedko. Väčšina obyvateľov Kanady sa hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšia kresťanská cirkev je rímskokatolícka, ku ktorej sa hlási 43,2 % kanadskej populácie. Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejší islam (2 %). Bez vyznania sa profiluje 16,2 % obyvateľov.

späť