Stredoamerické Kordillery

Najvyššia hora Stredoamerických Kordiller – vyhasnutá sopka Cerro Chirripó (3820 m) – leží vo vulkanickom pohorí Cordillera de Talamanca v juhovýchodnej Kostarike. V Kostarike a Paname sa v tomto pohorí dvíha niekoľko známych vulkánov ako napr. Irazú (3432 m), Blanco (3578 m) alebo Cerro Pando (3420 m). V Hondurase dosahujú Kordillery v Montagne de Selque 2590 m, nikaragujská časť je nižšia (do 2000 m). K obľúbeným turistickým destináciám v oblasti Strednej Ameriky (jej štáty bývajú niekedy posmešne označované ako „banánové republiky“) sa radí práve najvyššia hora Stredoamerických Kordiller Cerro Chirripó, z ktorej sa dá pri dobrom počasí vidieť dva oceány – Atlantský a Tichý. Na vymodelovanie tamojšieho terénu malo veľký vplyv zaľadnenie v starších štvrtohorách, ktoré postihlo najvyššie partie pohoria, pričom ľadovce tu zanechali mohutné morény a ľadovcové jazerá.

Príroda oblasti Stredoamerických Kordiller je veľmi rozmanitá, žijú tu tisícky rôznych druhov fauny a flóry. Napríklad v Paname žije v jednom národnom parku na 800 druhov vtákov, v ďalšom národnom parku na území Kostariky narátali asi 2000 druhov rastlín na jednom kilometri štvorcovom. Rastlinstvo je možné rozdeliť do štyroch základných typov podľa nadmorskej výšky, v ktorej rastie: tropické dažďové pralesy (do 850 m n.m.), pásmo večne zelených listnatých a ihličnatých lesov (850 – 1650 m), hmlové lesy so stopercentnou vlhkosťou (nad 1650 m) a pásmo alpínskej vegetácie s mechmi a zakrpatenými kríkmi (nad 3300 m). Čo sa týka fauny, z väčších cicavcov treba spomenúť jaguáre, pumy, oceloty, leňochy, pásovce, kapybary, tapíry, jelene a mnoho druhov opíc. Rovnako ako v Južnej Amerike, aj v Strednej je veľký problém rúbanie pralesov. Jednotlivé štáty sa aspoň snažia rozširovať plochy chránených oblastí a národných parkov, napríklad 27 % územia Kostariky má štatút národného parku či rezervácie.

Tropická klíma, charakteristická pre Strednú Ameriku, sa tu prejavuje vysokými teplotami a častými zrážkami. Ročné obdobia tu neurčuje teplotná periodicita, ale množstvo zrážok. Približne od apríla do novembra tu panuje obdobie dažďov – zima, zvyšná suchá časť roku je leto. Zrážky sú hodne výdatné, na niektorých miestach dosahujú až 6000 mm ročne. V nížinách (do 1000 m n.m.) panujú cez deň veľké horúčavy, dosahujúce v priemere 29-32°C, avšak v polohách nad 3000 m teplota klesá k nule. Vzhľadom na vysoké zrážky je celá Stredná Amerika bohatá na vodné toky. Dá sa tu natrafiť na malebné jazerá, napríklad morénové jazierka pod vrcholom Chirripó alebo zatopený kráter vulkánu Poás. Najväčšie sladkovodné jazero celej Strednej Ameriky je Lago Nicaragua, z vôd ktorého sa týčia do výšky 1610 m aktívny vulkán Conceptión a menší vulkán Madera. Pre zaujímavosť – žije tu sladkovodný žralok, ktorý sa inde nevyskytuje.

Obyvatelia stredoamerických republík predstavujú rôznorodú paletu rás, najčastejšie tu narazíte na kreolov (miešancov). Pôvodní obyvatelia boli indiáni, tí však boli postupne vytlačení do rezervácií. Od dôb španielskej koloniálnej ríše tu žije početné percento belochov (Španieli, Taliani), avšak na miešaní rás sa podieľali aj Číňania a ďalšie ázijské národy.

Text: J. Štantejský a Svetové pohoria

Foto: marksmith227, Jorge Esteban Segura, Mario Alexis Gonzáles, jkulessa, Jorge Esteban Segura, elisa43, Magaly Rojas Méndez, Nao Iizuka

späť