Srbsko-Alkazár

     Jedná sa o veľmi obľúbenú destináciu stredočeských horolezcov, zvlášť potom počas slnečných víkendov sa môže zdať, že je tu trochu preľudnená. Alkazár ponúka približne 200 horolezeckých ciest najrôznejšej obťažností od najľahších až po najťažšie výstupy. Celý lom sa delí na štyri časti – Pravý amfiteáter, Homole (Malý Matterhorn), Ľavý amfiteáter a Veľký Matterhorn.

     Veľký Matterhorn sa nachádza na samotnom konci celého lomu a už pri zbežnom pohľade na túto stenu vám bude jasné, prečo sa mu hovorí Matterhorn. Vyše tridsaťmetrová stena trojuholníkového tvaru skutočne pripomína slávnu veľhoru. Nachádza sa tu 14 ciest skôr ťažšieho charakteru (prevažujú 8 a 9 UIAA), no aj jedna ľahšia cesta sa tu nájde, ktorá je vhodná pre menej skúsených lezcov. Táto kolmá vápencová stena „plotnového“ charakteru je hojne zaistená predovšetkým borhákmi, teda ak sa už odhodláte do náročnejších ciest, ktoré sa tu nachádzajú, nemusíte sa obávať dlhých pádov. Pozor treba dávať v ľavej dolnej časti, kde sa skala môže lámať!

     Asi najviac využívanou časťou lomu Alkazár, a to prevažne začínajúcimi lezcami, je Ľavý amfiteáter, v ktorom sa nachádza takmer sto ciest najrôznejšej obťažností, no prevažujú ľahšie až stredne ťažké cesty. Amfiteáter je rozdelený do troch podlaží (patier), pričom najvyužívanejším je to spodné, v ktorom sa nachádza vyše päťdesiat ciest prevažne ľahkej až stredne ťažkej obťažnosti (5 – 7+ UIAA). Narazíte tu však aj na ťažké cesty ako je cesta „Výstřik do tmy“ ktorej obťažnosť je 9/9+ UIAA, alebo cesta „206“ za 8+ UIAA. Priemerná výška ciest v dolnom podlaží je medzi 15-20 metrami. Väčšina ciest je mierne naklonená a s malými až stredne veľkými úchytmi skôr oblejšieho charakteru, výnimočne sa tu stretneme s ostrejšou hrankou. Na istenie sú tu k dispozícii prevažne nity prípadne borháky. Nakoľko sa jedná o vápenec, stretneme sa tu prevažne na ľahších cestách s tzv. „kĺzaním“, ktoré vzniká častým využívaním niektorých úchytov a hlavne stupov, čím sa vápenec vyhladzuje a postupom času sa stáva úplne hladký. Takže ak sa chystáte na niektoré ľahšie cesty, pripravte sa na to, že môžu byť podstatne ťažšie, ako je uvedené v  niektorých starších sprievodcoch. Z ľahších ciest môžem odporučiť: Železitá, Přes přílep, Nebojte se hromů a Grál. Z tých ťažších: Černý talár a Zimní slunovrat.

     Do stredného podlažia Ľavého amfiteátra sa dostanete alebo tak, že tam vyleziete niektorou z ciest z dolného patra, alebo sa dá obísť celý lom okolo Veľkého Matterhornu a využiť tunel, ktorý tam ostal z čias ťažby. Túto cestu môžete tiež využiť, ak chcete založiť horné istenie pre lezenie na dolnom podlaží. Stredná etáž už nie je tak často využívaná lokalita. Nachádza sa tu približne 25 ciest podobného charakteru a obťažnosti ako v dolnom patre. Výška tejto steny je necelých dvadsať metrov a je zaistená rovnako ako dolná etáž prevažne nitmi a borhákmi . V treťom podlaží sa nachádza len šesť zaistených ciest na tzv. Fifounovej plotne a potom niekoľko ďalších, ktoré však nie sú zaistené!

     Ďalšia veľmi obľúbená lokalita v lome Alkazár je tzv. Homole, prípadne sa môžete stretnúť s názvom Malý Matterhorn. Jedná sa o asi tridsaťmetrovú stenu, na ktorej je deväť zaistených ciest. Tie nie sú príliš náročné, a preto aj menej zdatní lezci si môžu vychutnať dlhší výstup s nádherným výhľadom na okolo tečúcu Berounku. Z ciest na Homoli môžem odporučiť „Balanc“ a „Svíčková na smetaně“, obe za 6+. Pre začínajúcich lezcov je vhodná cesta „Hare krišna, hare rama“ s obťažnosťou 5-.

     Pravý amfiteáter je rozdelený na dve častí – spodnú a hornú etáž. Cesty tu sú o niečo ťažšie ako v Ľavom amfiteátri, no charakter lezenia je tu podobný. Počet ciest tu však nie je tak veľký ako na Ľavom. Nájdeme tu niekoľko desiatok ciest prevažne stredne ťažkej obťažnosti. Táto oblasť nie je tak využívaná, pretože na niektorých cestách sa môžeme stretnúť s lámavosťou skaly.

Prístup: Z diaľnice D5  odbočiť na Hostim a pokračovať do obce Srbsko – (ak idete z Prahy odbočiť v Lodenici, ak prichádzate z opačnej strany, odbočte v Beroune na cestu číslo 116. Z Prahy sa dá ísť tiež cez Černošice a Karlštejn (cesta č. 116). V Srbsku odporúčam zaparkovať pri niektorej z miestnych reštaurácií a ďalej pokračovať pešo proti prúdu Berounky. Asi po desiatich minútach narazíte na prvé skalné steny – Štítek, Vlastina stena, Blážina stena, Stena kotlů, Červené steny a Pupek. Pokračujte ďalej, kým narazíte na lávku cez malý potok. Za potokom zabočte doľava a po pár minútach už dorazíte k bývalému lomu Alkazár.

Výška: 15 – 35 metrov

Istenie: nity, boráky

Obťažnosť: 2 – 10+/11- UIAA

Odporúčané vybavenie: Lano 60 m, 10 expresek, prilba, lezečky

Ubytovanie: Priamo pod skalami sa dá táboriť, prípadne sa dá využiť niektorý z kempov či penziónov v Srbsku.

Text/foto: Richard Lehmann

späť