Pohoria Mexika sú málo navštevované, takže s výnimkou Popocatépetlu takmer chýba akékoľvek turistické zázemie. Či je to dobre, alebo nie, záleží na uhle turistického pohľadu.

Základ celého horského systému tvoria dva hrebene – západný sa nazýva Sierra Madre Occidental, východný Sierra Madre Oriental. Medzi mestami Mexiko a Veracruz, kde sú obe vetvy prepojené v rovnobežnom smere 1000 km dlhou tektonickou poruchou a nadväzujúcim Eje Volcanico, ležia všetky najvyššie mexické vulkány. Oblasť Sierra Madre sa delí do piatich hlavných pohorí: Sierra Madre Occidental, Sierra Madre Oriental, Eje Volcanico, Sierra Madre de Sur a Sierra Madre de Guatemala.

Sierra Madre Occidental

Prebieha pozdĺž pobrežia Tichého oceána. Spravidla býva rozdeľované na tri skupiny: Sierra Tarahumara, Sierra Madre a Sierra Nayarit. Najvyšším vrcholom je Nevado de Colima (4339 m), ďalšie sú Vulcan de Colima (3880 m) a Tancitaro (3845 m).

Sierra Madre Oriental

Vychádza z rieky Río Grande nie príliš vysokými oblými chrbtami, ktoré až na juhu presahujú výškovú hranicu 3500 m, napr. Cerro Pena Nevada (4054 m).

Eje Volcanico

Najzaujímavejšia a tiež najnavštevovanejšia horská oblasť Mexika s najvyššími vulkánmi: Pico de Orizaba (Citlaltépelt, tj. Hviezdny vrch, 5700 m), Popocatépetl (Dymiaci vrch, 5452 m), Ixtaccihuatl (Spiaca žena, 5286 m) a Malince (4461 m).

Sierra Madre de Sur

Južné pokračovanie Sierry Madre Occcidental. Systém nepravidelných rulových chrbtov pozdĺž Tichého oceána (Toetepec, 3703 m), ktoré v Tehauntepeckej šiji prechádzajú do Sierry Madre de Guatemala.

Sierra Madre de Guatemala

Najvyšším vrchom je tu Tajumulco (4210 m), ale najnavštevovanejším je činný vulkán Pacala (2552 m). Toto pohorie neskôr prechádza do Stredoamerických Kordiller.

Podnebie

V Sierra Madre panujú tri podnebné pásma: Horské pásmo do 650 m s pomerne hojnými zrážkami a tropickou vegetáciou. Mierne pásmo, 650 – 1800 m, subtropické podnebie, borové a dubové lesy a množstvo subtropických úžitkových kultúr. Studené pásmo , 1800 – 3000 m, riedke zrážky a veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou.

Vodstvo

Na vodné toky je oblasť mexických hôr veľmi chudobná, zásobovanie pitnou vodou je vôbec jedným z najväčších problémov tejto krajiny (a to nielen v horách, rovnako aj vo veľkých mestských aglomeráciách). Pásmo večného snehu začína vo výške 4700 až 5000 m, pričom zasnežené vrcholy hôr predstavujú dôležité miesto v indiánskej mytológii. Napríklad Popocatépetl a Ixtaccihuatl pokrývajú ľadovce s rozlohou niekoľko štvorcových kilometrov.

Príroda

Pôvodná horská vegetácia sa dodnes zachovala len v miestach nevhodných na poľnohospodárske využitie, tzn. vo výškach nad 3000 m alebo na prudkých svahoch. Dominantnými drevinami je jedľa mexická a borovica Hartwegova. Vo výške okolo štyroch tisíc metrov je už vegetácia alpínskeho stupňa, rastú tu len dve väčšie dreviny: borievka a ríbezľa. Zver mexických hôr je pomerne chudobná, k ohrozeným druhom sa zaraďuje endemický králik lávový a leguány. Jedným z najzaujímavejších živočíchov celej horskej oblasti je motýľ monarcha sťahovavý.

Obyvateľstvo

Vnútrozemie Mexika je husto osídlené, jedno z najväčších miest sveta – Ciudad de Mexico – obýva približne 25 miliónov ľudí leží len asi 50 km od Popocatépetla a Ixtaccihuatla. Väčšinu v celkovej populácie dnes predstavujú mestici (miešanci Indiánov a belochov), ktorí tvoria cca 60%.

Čisto indiánske kmene už žijú len na juhu v Lacantúnskych pralesoch.

Text: J. Štantejský a Světová pohoří

Foto: Panoramio.com - EDUARDO MAYA, rmartine, Angel Miranda, Hans Hartings, Carlos Cruz C, noelpp, pepeleyva, francisco lopez p, paty_lopez_hidalgo, andres diaz mx, luisdia