Rakúsko, Salzbursko – krátky výlet do hôr II.

Táto trasa má svoje záchytné a vyhliadkové body. A my teda mierime k prvému z nich - Piffkar (1 620 m n. m.). Toto stanovisko je určené predovšetkým detským návštevníkom, ktorí sa zoznámia s rôznymi druhmi vtákov, ktorí tu žijú.

Vyhliadka Hochmais vo výške 1 850 m n. m. ponúkne pohľad do údolia Ferleiten a dozviete sa viac o ľadovci Rotmoos. Pokračujeme ďalej a smerujeme k Alpine Nature Show Museum – výška 2 300 m n. m. Múzeum je venované alpskej prírode, miestnemu ekosystému a tiež sa dozviete viac o zástupcoch živočíšnej ríše.

Najvyšší bod vyhliadkovej trasy sa nachádza v mieste, ktoré sa volá Edelweißspitze (2 571 m n. m). Z hlavnej cesty k nemu musíte málinko odbočiť, avšak odmenou sú vám krásne panoramatické výhľady na viac než tridsať trojtisícoviek.

Füscher Torl (2 428 m n. m.) – tu si môžete prezrieť pamätník, ktorý navrhol medzinárodne uznávaný architekt Clemens Holzmeister a bol venovaný pamiatke robotníkov, ktorí položili svoj život pri stavbe tejto cesty. Čaká vás asi najlepší výhľad na samotný Grossglockner.

Ďalej sme sa rozhodli zastaviť pri jazere Fuscher Lacke, ktoré je len kúsok pri ceste. Prechádzame sa po okolí, ale nie sme sami – spoločnosť nám robí stádo kráv. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej. Počasie sa nám viac menej kazí, obloha sa zatiahla a fúka silný vietor. V okamihu, keď prechádzame najvyšším bodom trasy (tunelom Hochtor, 2 504 m n. m.) máme pocit, že sme v inom ročnom období. Vozovka je totiž čiastočne pokrytá ľadom a snehom – je to až neuveriteľné.

Blížime sa ku konečnému bodu cesty – k návštevníckemu centru Kaiser Franz Josefs Höhe. Aktuálna výška je 2 369 m n. m. Moc šťastie na viditeľnosť teda nemáme. Nad nami sa valia tmavé mračná a občas dokonca oblohu osvieti blesk. Grossglockner, ktorý by sme radi spozorovali, môžeme len tušiť a ľadovec Pasterze sa objavuje len chvíľkami. Návštevu tohto miesta si budem musieť zopakovať, nenechám si predsa ujsť pohľad na najväčší ľadovec Východných Álp.

Koncový bod vysokohorskej cesty umožňuje parkovanie pre cca 600 áut. Návštevnícke centrum Kaiser Franz Josefs Höhe prezentuje výstavu venovanú najvyššej hore Rakúska – Grossglockner. Na ploche skoro 1 000 m2 je veľa zaujímavého. Exponáty sú umiestnené na štyroch poschodiach, každé z nich je venované inej oblasti. Môžete skúsiť prejsť roklinou ľadovcovej trhliny, pozrieť sa na svet ľadovcových kryštálov a fascinujúci život vo vnútri ľadovcových jaskýň alebo sa dozvedieť o histórii celej trasy.

Hlavným lákadlom miesta však nie je len expozícia vo vnútri budovy návštevníckeho centra, ale predovšetkým okolitá krajina. Aj keď nie je po slnku ani zraku, ani slychu, má krajina úžasnú atmosféru. Stúpame k soche Franza Jozefa, ktorá je umiestnená na kopci pod nami. Bohužiaľ máme všetko v hmle a okolité horské masívy pôsobia takmer hrozivo.

Národný park Vysoké Taury, ktorého je cesta súčasťou, je najväčšou prírodnou rezerváciou v Alpách a je považovaná za jednu z najkrajších na svete.

Jazda späť je celkom pokojná, aj keď zjazdnosť v niektorých jej častiach nie je ideálna. Na druhej strane je treba potvrdiť, že je pravidelne sledovaná a upravovaná. Čím viac sa blížime k vstupnej bráne, tým sa počasie opäť zlepšuje. Medzi mračnami nesmelo vykukuje slniečko, nakoniec je veľmi príjemný večer.

V programe na posledný deň musíme počítať s návratom domov, a tak volíme návštevu tiesňavy Lichtensteinklamm. Nájdete ju blízko okresného mesta Sankt Johann im Pongau, ktorého história siaha až do doby bronzovej. Tiesňavu vytvorila vodná erózia pôsobiaca tisíce rokov na skalný masív. Celá dĺžka je takmer 4 km, ale prístupná je len jej menšia časť, ktorá je zabezpečená lavičkami, chodníkmi a schodmi, ktoré sú pevne pripevnené do okolitých skál. Šírka tiesňavy je len niekoľko metrov, zato hĺbka je až 300 m.

Lichtenštajnskú tiesňavu môžete navštíviť vďaka nadšencom z Pongauského alpského spolku, ktorí sa o ňu zaslúžili v druhej polovici 19. storočia. Okrem drevených konštrukcií pre pohyb návštevníkov bolo treba v niektorých miestach vybudovať aj tunel. Na dokončenie stavby daroval peniaze knieža Johann II. z Lichtenštajnska, po ktorom nesie tiesňava meno.

My sme ju navštívili pomerne skoro ráno, čo je údajne najlepší a najvhodnejší čas. Tiež v popoludňajších hodinách je hra svetiel kúzelná. Odporúčam si vziať turistickú obuv a radšej aj pláštenku. V niektorých úsekoch totiž môžete dostať „ľadovú sprchu“, pretože vodná triešť strieka aj na chodníky. Prekvapením, na záver našej 1,5 km dlhej prechádzky je krásny vodopád.

Počasie nám prialo. Bola to veľmi príjemná bodka na záver nášho pobytu a verím, že sa do oblasti Salzburska skoro vrátim.

GPS: 47°02'23.5"N 12°50'30.3"E

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: Oskár Mažgút