Tibet je oddelený od indického subkontinentu mohutnou hradbou Himalájí a na jeho území leží jak Transhimálaj, tak systém hôr a náhorných plošín Tibetskej vysočiny a Kchun-lun – jeden z najdlhších vysokohorských systémov na svete, ktorý na severe tvorí prirodzenú hranicu medzi tradičným tibetským územím a Čínou. Na území Tibetu má svoje miesto takisto najposvätenejšia hora Ázie, nazývaná Gang Rinpočhe, v Indii a na Západe známa pod menom Kailás. Tibet je dnes súčasť Čínskej ľudovej republiky, ktorá ho násilne obsadila začiatkom 50. rokov.

Transhimálaj

Býva nazývaný tiež ako Hedinovo pohorie. Geograficky sa rozkladá medzi 29° a 33° s.š., 80° a 96° v.d. Tiahne sa od Karákoramu v dĺžke asi 1600 km a šířke 300 km na východ, hlboko do vnútra Tibetu. Zložitý horský systém sa skladá z troch hlavných pásiem. Na západe je to Ngari Gangri, ktorá svojou východnou časťou prechádza na juhu do masívu Kailás a potom do pohoria Ňänčhen Thangla na východe. Zložité horské masívy Transhimálaja tvoria neprehľadnú spleť hrebeňov, ktoré od seba oddeľujú hlboké údolia, v ktorých tečú rieky ústiace do mnohých jazier alebo do najväčšej tibetskej rieky – veľtoku Cangpo. Snežná čiara sa v týchto pohoriach pohybuje od 5500 do 6000 m a patrí k najvyššie položeným na svete, hranica lesov je okolo 4000 m. Priemerná výška priesmykov je 5000 m, pričom najvyššie vrcholy presahujú 7000 m: Lungpo Gangri (7059 m) a Ňänčhen Thangla (7088 m). Zaľadnené tibetské vrcholky sa často volajú Gangri – Snehová alebo Ľadová hora, v tibetčine totiž gang znamená sneh alebo ľadovec a ri je výraz pre horu. Ngari Gangri začína ako mohutný masív, ktorému dominuje rovnomenný vrchol, týčiaci sa do výšky 6429 m. Tiahne sa na JV ako pás snehom pokrytých hrebeňov dosahujúcich výšky 5700 až 6300 m s vysoko položenými sedlami.

Hrebeň Kailás sa začína na západe pri jazere Pangong štítom Sadžum (6101 m) a pokračuje od SZ na JV až po 84° v.d. Najvyšší bod je posvätná hora Kailás (6714 m). Pri prameňoch rieky Cangpo nadväzuje na pohorie Kailás horstvo Ňänčhen Thangla, ktoré sa tiahne cez juhovýchodný Tibet medzi 29° a 33° s.š. Najvyššia hora je rovnomenný štít vysoký 7088 m. Nachádza sa asi 120 km na SZ od hlavného mesta Tibetu – Lhasy. Druhý sedemtisícový štít Džomo Gangri (7048 m) sa nachádza 60 km juhozápadne od štítu Ňänčhen Thangla. Okrem týchto dvoch vrcholov tu ďalších deväť prevyšuje hranicu 6000 m.

Tibetská vysočina

Tibetská vysočina predstavuje rozľahlé územie vnútorného Tibetu so systémom hôr a náhorných rovín ohraničených na juhu Transhimálajom, na severe horským masívom Kchun-lun, na západe Karákoramom a na východe systémom východotibetských okrajových pohorí. K nim patria napr. pohoria Dangla, Kokošili, Bajankara, a tibetská náhorná plošina Čhangthang, ktorá zaberá 500 000 km² a pokrýva veľkú časť severného Tibetu. Snežná čiara sa v týchto oblastiach pohybuje medzi 5500 a 6000 m a hranica lesov leží vo výške 3000-3500 m. Lesy je možné nájsť iba vo východnej časti Tibetskej vysočiny. Najvýznamnejší horský masív Čhangthangu je Dangla (tiež Thangla, Tanggula) – prechádza pozdĺž 33° s.š. v dĺžke 600 km. Nachádza sa na sever od mesta Amdo, ktoré leží na čchingchajsko-tibetskej ceste. Najvyššie vrcholy tu prekonávajú výšku až 6300 m a sedlá ležia vo výške okolo 5000 m.

Kchun-lun, Altyn-tagh, Nan-šan

Oblasť Kchun-lun sa rozprestiera na území Tibetu, Ujgurska a vnútornej Číny, zároveň ide o najvyššie a najdlhšie pohorie severného Tibetu – jeho vrcholky dosahujú výšky cez 7000 m. Vysokohorský systém sa dnes delí na tri samostatné pohoria: vlastný Kchun-lun, Altyn-tagh, Nan-šan a Mačhen. Pohorie je ohraničené na severe stredoázijskými púšťami Taklamakan a Gobi, na juhu Tibetskou náhornou plošinou. K najvyšším vrcholkom Kchun-lun patria: Nan Pou (7167 m), Mustagh (6710 m), Ulug-Mustagh (6987 m) a Bokalyk-tagh (6860 m).

Altyn-tagh alebo Zlaté hory sa od Kchun-lunu oddeľujú v oblasti Akar-Čekyl-tagh. Zdvíhajú sa nad Tarimskou panvou (s ktorou tvoria JV hranicu) s prevýšením 3000 m. Je to divoký hrebeň s ostrými skalnými štítmi a rozrytými dolinami riek. Stredná časť hlavného masívu dosahuje výšky až 6000 m a vrcholky pokrývajú ľadovce.

Nan-šan (Južné hory) nadväzuje na východný okraj Altyn-tagu, ide o horský systém, zložený z niekoľkých pásov, oddelených od seba pozdĺžnymi dolinami. Hrebene sú strmé a prudko klesajú do údolí. Najvyššie vrcholky stoja v západnej časti tohto pohoria a merajú okolo 5100 m.

Východné okrajové pohoria

Východnú hranicu Tibetu a Khun-lunu tvorí Kham Gangdug – šesť ľadových pohorí Kham. Sú to: Zabmo Gang, Cchawa Gang, Powo Gang, Markham Gang, Miňa Gang a Jarmo Gang. Jednotlivé pohoria od seba oddeľujú veľké juhoázijské rieky (napr. Mekong či Salwin), ktoré prechádzajú cez hlboké údolia. Najznámejší hrebeň je Miňa Gang s najvyšším vrcholom – bielou ľadovou horou – Miňa Gangkar (7556 m).

V Tibete možno natrafiť na jazerá, ktorá sa nachádzajú nad výškou 4000 m. Najznámejšie z nich je Namccho (Nebeské jazero) s rozlohou 2207 km² vo výške 4718. K ďalším patria napr. Ziling (1673 km², 4495 m) a najvyššie ležiace Nganglha Ringccho (4748 m).

Na území celého Tibetu žije v jeho rôznych oblastiach napríklad: kabar pižmový, nahur tibetský, kamzík goral, gazela goa, medveď, líška, zajac, pišťucha, škrečok, tibetský svišť, atď.

Pokiaľ ide o miestne obyvateľstvo, Tibeťania sú po celom svete známi svojbytnou kultúrou, a to predovšetkým tibetskou formou budhizmu. Dnes žije približne 5 miliónov Tibeťanov na území Čínskej ľudovej republiky. Duchovný predstaviteľ Tibetu – Jeho svätosť Dalajláma – však, rovnako ako ďalšie státisíce Tibeťanov, žije v exilu v Indii. V západnom Tibete, najmä v západnom Kchun-lune, žijú moslimskí Ujguri (Kašgarci), ktorí sa živia pastierstvom, hlavne chovom oviec.

Text: J. Štantejský a Svetové pohoria

Foto: Panoramio.com