Francúzsko: výstup na Mont Blanc I.

Cesta do Francúzska (pod bieleho velikána) trvá asi 11 hodín. Prvým cieľom bolo mestečko La Fayet, odkiaľ jazdí zubačkový vláčik Tramway du Mont Blanc pod Mont Blanc. Ten vás za neuveriteľných 70 minút vyvezie z 580 m n. m. do 2 372 m n. m. Z hornej stanice sa ide po vlastných do 3 167 m n. m. (aj tento presun dá poriadne zabrať, nám to trvalo 4 hodiny), kde sa nachádza chata Tete Rousse a jediný možný oficiálny kemp – Base Camp. Stanuje sa tam priamo na kameňoch, ale aj tak sa tam dá nájsť komfortný pľac na nadchádzajúce noci. Aj v  chate sa dá prespať aj si niečo kúpiť, ale veľké varenie tu nečakajte (nám ponúkli pizzu a polievku). S nápojmi tu problém nie je.

Ďalší deň je dobré absolvovať aklimatizačný výstup na chatu Gouter (3 815 m n. m.), ktorá sedí na vrcholku príkreho masívu. Cesta k chate vedie cez suťoviská a cez veľmi obávaný úsek Grand Couloir (stále tu padajú kamene) a následne priamo hore k chate cez skaly a balvany. Väčšinu trasy nie je cesta zaistená lanom, ale úplne bezpečná nie je – pripomína ferratu s obtiažnosťou B. Pre väčšiu bezpečnosť chodia ľudia k sebe navzájom naviazaní lanom už tu na kameňoch (ideálny počet na naviazanie sú tri osoby). Cesta vedie priamo k starej chate Gouter, kde začína biely raj.

Pohľad na bielu plochu je okúzľujúci. Cítili sme sa tam výborne a veľmi sme sa tešili na pochod po ľadovci. Človek si tam urobí predstavu o začiatku snehovej cesty. Mačky sme si nevzali, a tak sme sa pomaly vracali zas späť dole. Cesta nás vyslovene bavila. Na tomto úseku ročne zomrú až desiatky ľudí, ale nám sa to zdalo v podstate bezpečné (to je ale človek vyspaný a odpočinutý). O pár hodín neskôr sme názor zmenili, pretože sme boli svedkami smrteľného pádu človeka do Grand Couloiru (aj z kempu je totiž viditeľný pohyb ľudí na stene). Helikoptéra bola na mieste do pár minút a okamžite bezvládne telo odviezla. Úsmevy nám stuhli a nadšenie vystriedal veľký strach. Museli sme prehltnúť a ísť pomaly spať, pred sebou sme mali náročný deň. 

Predpoveď počasia je zásadná. Všeobecne sa vie, že sa musí vyjsť skoro, aby sa človek vyhol odpoludňajším mrakom. V deň nášho výstupu nehlásili úplne ideálne počasie, preto sme vstali o 1 hodine ráno, najedli sa, urobili čaj, nasadili helmy s čelovkami, expedičné topánky a o 2. hodine vyrazili hore za snehovým dobrodružstvom. Cesta k chate Gouter je v noci a v obuvi na ľad o niečo náročnejšia, ale človek ju už trochu pozná. Po dvoch hodinách cesty sme sa ocitli na okraji snehu. Nasadili sme si mačky a vzali do ruky cepíny. Možno dobre, že (takto zo začiatku) v tme nevidíte zrázy okolo vás. V diaľke vidíte svetlá čeloviek stúpajúcich hore k nebu, preto presne viete, kade máte ísť.

V podstate sa tu nedá stratiť, jedine, že by ste vychádzali úplne prvý. Nekonečné stúpanie hore je hrozné, naozaj hrozné. Behom tohoto úseku, ktorý považujem za psychicky jeden z najnáročnejších, sa rozvidnelo. Už tu môže nastať prvý problém s dychom a prvé problémy v odlišnom tempe ľudí naviazaných na jednom lane. Krásny výhľad na svetlá miest pod horou vás bude trochu upokojovať. Aj keď motivácia musí byť obrovská, nevzdávajte to! Až zbadáte Mont Blanc, okamžite chytíte druhý dych. V ďalšom článku budeme pokračovať vo výstupe.

GPS: 45°49'57.9"N 6°51'54.7"E

Text a foto: Martina Brožková

Preklad: O. Maňáková