Krajina, nachádzajúca sa vo východnej časti afrického kontinentu, môže ponúknuť návštevníkom rozmanité množstvo prírodných krás – od polopúští cez tŕnistý buš, trávnaté a akáciové savany, dažďové a horské pralesy, rozľahlé náhorné lúky až po africko-alpínske porasty v polohách najvyšších. Strmé zrázy, hlboké kaňony riek, vodopády a jazera, ktoré spolu vytvárajú malebné scenérie jej povrchu, to všetko súvisí s jej horami, ktoré sú základom jedinečnej krásy Etiópie. Tamojšie hory sú rozdelené Etiópskou priekopou na dve časti: Etiópsku vysočinu na západe a Somálsku tabuľu na východe. Najvyššie vrcholky sa v Etiópskej vysočine nachádzajú predovšetkým v pohorí Simien, ležiacom severovýchodne od jazera Tana. Okrem vrcholu Ras Dashen s 4620 m výšky (udáva sa aj 4535 m) sa v jeho susedstve nachádza aj niekoľko ďalších hôr len o málo nižších (napr. Buahit, 4430 m). Na východ od Tana sa týči nad štyri tisíce metrov masív Guna (4245 m) a ešte východnejšie, bližšie k okraju zlomu, vystupuje vrchol Abuna Josef (4190 m). Ďalšie „štvortisícovky“ ležia na juh od Tana, napr. Birhan (4154 m) a Talo (4100 m) v pohorí Čoke.

Na druhom, východnom okraji Etiópskej priekopy, prekonávajú štvortisícovú hranicu vrcholy v chrbtoch Bada Kaka (4190 m) a Čilalo (4139 m). Z tejto oblasti sa potom na severovýchod tiahne dlhý chrbát pohoria Čerčer. Ešte o niečo vyššie trčia vrcholy v pohorí Bale, nachádzajúceho sa neďaleko rieky Wabi Šebele. Jedná sa najmä o Dulu Demtu (4377 m, niekde sa uvádza až 4433 m) a Batu (4307 m). Výškové údaje uvádzané k jednotlivým horám aj k pohoriam však nie v Etiópii príliš spoľahlivé. V rôznych mapách sú odlišné údaje, líšiace sa bežne o desiatky metrov. Výnimkou nie sú ani nejednotné názvy hôr. Hory v severnej Etiópii majú často podobu stolových hôr s plochými vrcholmi a strmými stenami. Hlboké údolia tak umocňujú pôsobivosť a dramatickosť pohľadov. Problémom tu sú časté erózie, čo vyplýva z intenzívneho odlesňovania.

Podnebie hôr je značne závislé na nadmorskej výške. V polohách do 1800 m sa rozkladá teplá a suchá zóna, v pásme 1800-2400 m s miernymi teplotami a dostatkom zrážok (vyše 1000 mm za rok) žije väčšina obyvateľov, v polohách nad 2400 m je klíma chladnejšia a namiesto dobytka tu prevládajú ovce. Zrážky sú sezónne, hlavné dažďové obdobie tu panuje v júli a auguste. Z etiópskych jazier je najväčšie a zároveň najvyššie položené africké jazero Tana – nachádza sa vo výške 1786 m a zaujíma plochu 3630 km². Ďalšie pekné jazerá sú Čamo (551 km²) a Abaja (1160 km²), v ktorých žijú krokodíly a hrochy, ako aj jazero na samom vrchole posvätného vulkánu Zuqwala vo výške 3020 m.

Fauna a flóra Etiópie má veľa čo ponúknuť, hoci intenzívne odlesňovanie a explozívny nárast obyvateľov viedli ku drastickému poklesu stavu divokej zveri a zmenšeniu jej životného priestoru. Našťastie v ostatných rokoch tu zriaďujú národné parky a rezervácie, kde sú zvieratá východoafrických saván chránené (antilopy, zebry, levy, gazely, leopardy, atď.). Patria k nim napríklad parky Omo, Mago, Avaš, Nečisar či horské národné parky Simien (zapísaný do zoznamu UNESCO) a Bale.

Etiópske obyvateľstvo hovorí asi osemdesiatimi rôznymi jazykmi, a to najmä v dôsledku veľkého počtu odlišných kmeňov, žijúcich v horských oblastiach. V severných horách žijú semitskí Amhari a Tigrejci. Inde spravidla prevládajú kušitskí Oromovia. Ľudia, žijúci v horách, sú väčšinou priateľskí, a to predovšetkým v miestach, kam sa cudzinci dostanú len zriedka.

Text: J. Štantejský a Svetové pohoria

Foto: Panoramio.com (A. Korzeniowski, Roeline, Olivier Vuigner, Larry Workman, vitke, bram piot, ttias)

späť