Čierna Hora: úchvatná dovolenka na horách aj pri mori

Z tohto dôvodu sú asi najlepšími mesiacmi na návštevu Čiernej Hory práve máj, jún, september a október. Z Prahy jazdí do Čiernej Hory priamy lôžkový vlak (za podľa môjho názoru dobrú cenu), preto je táto krajina pre Čechov ľahkým cieľom.

Čiernu Horu tvorí tenký pruh jadranského pobrežia, úrodná nížina okolo hlavného mesta Podgorica a okolie Skadarského jazera a vrcholky prekrásnych hôr. Tie sú súčasťou Dinárskeho pohoria, 645 km neprerušovaného horského pásma, ktoré sa tiahne od slovinských Julských Álp až k macedónskemu masívu Korab. Tvoria ho sedimentárne horniny, ako dolomit a vápenec. Najvyššie vrcholky presahujú nadmorskú výšku 2500 m - Zla Kolata (2534 m), Dobra Kolata (2528 m), Rosni vrh (2524 m), Bobotov kuk (2523 m). Najvyššou čiernohorskou horou je teda Zla Kolata (priamo na albánskych hraniciach), ale často sa ako najvyšší vrchol uvádza aj Bobotov kuk.

Na území Čiernej Hory bolo zriadených päť národných parkov, štyri hornaté a jeden nížinný: Lovćen, Biogradska Gora, Skadarské jazero, Durmitor a Prokletije. Krása Durmitorského pohoria, pokojná atmosféra Biogradske Gory a drsnosť pohoria Prokletije budú témami nasledujúcich článkov, zameraných výlučne na hornaté parky.

Čierna hora má tiež bohatú riečnu sieť. Rieky Tara, Piva a Morača si vyryli prekrásne hlboké kaňony, ani nie tak vďaka svojej dravosti, ako vďaka kysličníku uhličitému, ktorý voda obsahuje a ktorý reaguje s tvrdým vápencom. Kaňon rieky Tary je najhlbším v Európe - hlboký je okolo 1 000 m (v najhlbšom mieste až 1 300 m) a po kaňone Colorada v USA je druhým najhlbším na svete.

Ďalšia veľmi navštevovaná časť Čiernej Hory je dozaista Boka Kotorská. Tento nádherne vytvarovaný záliv vznikol zatopením dvoch údolí. Často sa chybne označuje za fjord, ktorý však vzniká ľadovcovou činnosťou, ktorá tu nebola. Z ľadovcovej činnosti sa vytvarovalo iba údolie Plav a ľadovcové jazerá, ktoré sa nachádzajú na území Durmitorského národného parku. Vrelo odporúčam vydať sa pred západom slnka z Cetinje cez národný park Lovćen západne na okraj pohoria, kde začínajú neuveriteľné klesajúce serpentíny ponúkajúce dychberúce výhľady na Boku Kotorsku.

Text/foto: Martina Brožková

Preklad: O. Maňáková