Pohorie sa formuje od severovýchodu kanadského štítu z amerického štátu Maine a kanadského Newfoundlandu až k pobrežným nížinám Mexického zálivu, kde končí na území Alabamy. Na východ od pohoria sa nachádza Atlantický oceán, na západe vnútornej roviny okolo riek Mississippi a Ohio. Krajina má z väčšiny charakter stredohoria a vrchovín, tunajšie chrbty málokedy presiahnu 1500 m. Prívetivé teplé a vlhké podnebie, susedstvo oceánu a rozľahlých rovín, hlboké listnaté lesy, dobrá pôda i zásoby nerastných surovín vytvorili ideálne podmienky pre osídlenie.

Apalačský horský systém tvorí dve sústavy: Južné Apalače zaujímajú južnú polovicu systému v štátoch New York, Pennsylvania, Virginia, West Virginia, Tennessee, Noth South Carolina, Georgia a Alabama; Severné Apalače sú vrchovina, tiahnuca sa od rieky Hudson v štáte New York na severovýchod cez Nové Anglicko a kanadské provincie až na ostrov Newfoundland. Z geologického pohľadu sa dá celý horský systém rozdeliť na Severné a Južné Apalače. Južné Apalače sa podľa reliéfu ďalej delia na Predhorie, Modré vrchy, Chrbty a údolia a Apalačské plošiny.

Predhorie

Rozprestiera sa v úzkom páse od rieky Hudson až po štát Alabama a je zo všetkých štyroch častí Južných Apalačov najnižšie. Pahorkatina a nížinná krajina je husto osídlená, pôvodné listnaté lesy zostali väčšinou len na kopcoch, zatiaľ čo väčšina územia je intenzívne poľnohospodársky využívaná.

Modré vrchy

Takmer súvislý reťazec hrebeňov sa tiahne z južnej Pennsylvánie do SV Georgie v dĺžke cca 900 km. Priemerná výška vrchov sa pohybuje v rozmedzí 1000 – 1500 m, avšak týči sa tu najvyšší vrchol celých Apalačov (a východnej polovice USA) – Mt. Mitchell s 2037 metrami. V poradí druhý je Clingmans Dome (2024 m), ďalších 45 vrcholov, ktoré ležia južne od Roanoke, sa približuje hranici 1800 m. Modré vrchy sú na rozdiel od Predhoria veľmi málo osídlené. Horský reliéf, chudobná pôda a chladnejšie podnebie chráni listnaté stromy pred ďalším výrubom.

Chrbty a údolia

Pásmo široké od 20 do 160 km sa v dĺžke 2000 km tiahne od rieky Sv. Vavrinca až do štátu Alabama. Oblasť, ležiaca medzi vysokými Modrými vrchmi a plochými Apalačskými plošinami, je pretkaná sieťou menších chrbtov, ktoré siahajú do výšky až 1200 m.

Apalačské plošiny

Najzápadnejšie položená časť Apalačov má výraznejší horský charakter než susedné Chrbty a údolia, nadmorská výška ich plošiny sa pohybuje okolo 1000 m. Celá oblasť je dlhá asi 2000 km a mierne sa zvažuje na západ. Je tu hustá riečna sieť, ktorá väčšinou smeruje na západ – napr. Ohio, Kentucky, Kanawha.

Severné Apalače

Na SZ od údolia rieky Hudson až ku kanadskému ostrovu Newfoundland sa tiahne nižšia, užšia a menej výrazná polovica apalačského systému, ležiaceho na území USA a Kanady. Je približne rovnako dlhé ako pohorie Južné. Celé Severné Apalače boli kedysi celé zaľadnené, dnes majú vzhľadom k svojim malým nadmorským výškam charakter vrchoviny. Sú tu veľké zásoby nerastných surovín a husté osídlenie.

Fauna a flóra

Častý dážď a úrodná pôda predstavujú ideálne životné podmienky pre 1500 druhov rastlín. Pozdĺž hrebeňov rastú ihličnaté lesy, pričom najčastejšie tu uvidíte borovicu vejmutovku, jedľu balzamovú, vo vyšších polohách jedľu Fraserovu, smrek a tsugu. Ďalej tu je možné vidieť napríklad ľaliovníky, javory červené, rododendrony, duby a orechy. Zo zvierat sa dá zmieniť bohaté zastúpenie vtáctva – žije ich tu okolo 200 druhov; lesy obýva napr. medveď hnedý, jeleník bielochvostý, rys, moriak či štrkáč.

K najznámejším a najkrajším národným parkom Apalačského pohoria patrí NP Shenendoah (založený r. 1934, rozloha 970 km²) a NP Great Smoky Mountains (založený r. 1935, rozloha 2600 km²). Fauna a flóra bola v minulosti značne decimovaná ľudskou činnosťou, avšak vznikom niekoľkých národných parkov a presťahovaním dvoch tisíc farmárov celá oblasť postupne získava svoju pôvodnú tvár.

Text: J. Štantejský a Světová pohoří

Foto: Panoramio.com - Klaus Rommel, Pfaffendorn, Klaus Rommel, chsanfino, cwohlers, FunkeyMonk, Yank in Dixie, Don Wright, Pfaffendorn