ČR: Praha - Výstavisko Holešovice II.

Ďalšou pozoruhodnosťou holešovického Výstaviska je Křižíkova fontána. Bola postavená v dobe, keď prebiehala elektrifikácia Prahy, to jest koncom 80. a následne v 90. rokoch 19. storočia. V tej dobe sa mohli obyvatelia Prahy prevážať napríklad prvou elektrickou dráhou. Fontánu, ktorá sa stala európskym unikátom, projektoval génius českej vedy František Křižík, a spoločne s Priemyslovým palácom sa jeho dielo stalo stelesnením ducha doby počas Jubilejnej zemskej výstavy.

Fontána, ktorú môžete vidieť dnes, je výsledkom rekonštrukcie, ktorá prebehla v 90. rokoch 20. storočia. Rozmery bazénu dosahujú 25 x 45 metra a o rozvod vody sa stará viac než dva kilometre dlhé nerezové potrubie. Nevídané predstavenie zaisťuje veľký počet vodných okruhov, ktoré ovláda 49 čerpadiel, takmer 3000 trysiek a 1248 podvodných reflektorov. Ozvučenie zaisťuje 55 elektroakustických žiaričov. Do priľahlého amfiteátru sa vojde 6000 divákov. Pribudla tiež moderná technika, ktorá zaisťuje napríklad premietanie obrazu na vodnú clonu, filmovú projekciu na vodnú plochu alebo laserové efekty.

Křižíkova fontána ponúka množstvo predstavení, medzi ktoré patrí napríklad balet (môžete sa prísť pozrieť napríklad na Luskáčika alebo Labutie jazero), vodné predstavenie (Slovanské tance od Dvořáka, Smetanova „Má vlast“, ale aj modernejšie diela ako Filmová hudba 20. storočia, Lady Gaga atď.).

V dolnej časti holešovického Výstaviska môžete nájsť Křižíkove pavilóny. Jedná sa o štyri budovy používané pre najrôznejšie účely, ako výstavy, športové alebo spoločenské akcie.

Do areálu Výstaviska patrí aj Malá športová hala, ktorá sa tiež využíva na kultúrne akcie, filmové alebo televízne natáčania a v zimnej sezóne slúži na korčuľovanie verejnosti, pre tréning ľadového hokeja alebo krasokorčuľovanie.

Na Výstavisku by ste nemali minúť ani slávnu Maroldovu panorámu, ktorá sa nachádza v kruhovej budove z roku 1908. Múry stavby sú zdobené panoramatickým obrazom poslednej bitky husitov pri Lipanoch. Obraz namaľoval Luděk Marold v spolupráci s Václavom Jansou, Karlom Raškom, Karlom Štapferom, Theodorom Hilšerom a Ludvíkom Vacátkom v rokoch 1897 - 1898 . Dielo síce bolo dokončené v roku 1898 pri príležitosti výstavy architektúry a inžinierstva, ale sprístupnené bolo až 30. mája 1934 v deň päťstého výročia bitky. Po povodniach roku 2002 prešla stavba rekonštrukciou a od roku 2004 je opäť prístupná pre verejnosť.

V spodnej časti areálu sa nachádza neprehliadnuteľná Pyramída alebo tiež GoJa Music Hall, ktorú navrhol architekt Josef Matyáš. Stavbu tvorí oceľová konštrukcia, ktorá ju týči do výšky približne 40 metrov. V Pyramíde sa v dnešnej dobe konajú predovšetkým hudobné predstavenia a dnes v nej môžete vidieť muzikál na základe slávneho románu Victora Huga – Les Miserables (Bedári).

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková