Most Palackého spája Smíchov s Novým Mestom, je určený pre automobilovú a električkovú dopravu, ale tiež pre peších. Je piatym mostom cez Vltavu po prúde rieky, nachádza sa medzi vyšehradským železničným mostom z roku 1871 a Jiráskovým mostom z roku 1933. Bol postavený z dôvodu rozvoja priemyselného Smíchova ako pokračovanie Plzeňskej ulice v rokoch 1876-1878 podľa projektu inžiniera J. Reitera a architekta B. Münzbergra (autora Priemyselného paláca na Výstavisku) nemeckou firmou z Viedne Bratov Kleinových, Schmolla a Gärtner. Pôvodne sa most volal „Kamenný most z Prahy na Smíchov“, čoskoro dostal názov podľa českého buditeľa F. Palackého, iba v rokoch nemeckej okupácie sa volal Mozartov most. Most Palackého spája Palackého námestie s Rašínovým nábrežím a okrajom Podskalí so Smíchovom a Radlicemi (ul. Lidická a Plzeňská). Palackého námestie sa nachádza v historickej časti Prahy 2 nazývanej staré Podskalí, ktoré začalo vznikať po povodniach v roku 1845. V miestach, ktoré zaplavila Vltava, bol umelo navýšený terén a vybudované pevné kamenné múry, ktoré mali ochrániť obyvateľov Prahy pred ničivým živlom. Takto vzniknuté nové námestie bolo pomenované po F. Palackom.

Most Palackého je postavený v novorenesančnom slohu, jeho dĺžka je 228,8 m a šírka 13,9 m. Pôvodne bol most podstatne užší – 7,74 m, vo svojej dobe bol síce najširším pražským mostom, ale hneď na začiatku bolo jasné, že táto šírka nie je dostatočná, takže bol n v rokoch 1950-51 a oboch koncoch rozšírený. Most je rozdelený na sedem segmentových klenieb v rozpätí od 27,2 – 32 m, vyhotovených zo žulových kvádrov. Pôvodne boli klenby z modrej žuly, priečelie z červeného pieskovca a kuželky zábradlí z bieleho mramoru – farby trikolóry. 

Na vstupoch bol most vyzdobený pieskovcovými súsošiami od Josefa Václava Myslbeka, znázorňujúcimi námety z českej mytológie - Záboj a Slavoj, Lumír a pieseň, Ctirad a Šárka a Přemysl a Libuša. Počas vojny v roku 1945 boli sochy pri náletoch silno poškodené a po ich obnovení boli premiestnené na Vyšehrad. Taktiež boli odstránené mostové veže, kde sa vyberalo mýtne, a zostala iba erbová výzdoba. Na vrcholoch klenieb sa nachádza 14 erbov miest, ležiacich na Vltave a Labe, od sochára B. Schnircha: Rožmberka nad Vltavou, Českého Krumlova, Českých Budejovic, Týna nad Vltavou, Zbraslavi, Vyšehradu, Smíchova, Mělníka, Roudnice, Litoměřic, Ústí nad Labem a Děčína.

Pri výstavbe mostu boli v Prahe po prvý krát použité kesóny pri založení pilierov. Kesóny sú železné skrine s rovnakým pôdorysom, aký má mať mostný pilier. Tlak vzduchu v kesóne je rovnaký ako vo vode a preto sa v ňom dá pohybovať bez špeciálneho skafandru, čo umožňuje zrýchlenie prác. Kesón vlastnou váhou zvoľna klesá (cca 24 cm za deň) do stavebnej jamy, a keď je v náležitej hĺbke alebo podloží, vypĺňa sa betónom a stáva sa z neho nosná časť piliera. Každý kesón vážil cca 53 ton.

Pôvodne bola na moste sprevádzkovaná trať konskej dráhy a neskôr, od roku 1900, tu začali tu začali jazdiť električky. Osobné automobily tu jazdili iba po jednej strane a v jednom smere. V rokoch 1950-1951 bola mostovka rozšírená a pôvodné kamenné konzoly boli nahradené železobetónovými. Zachovaná zostala len kuželová balustráda s kamennými prekladmi.

Cez most Palackého sa kedysi prešiel aj Albert Einstein, pretože v rokoch 1911-1912 býval v neďalekej Lesnickej ulici, kde bola pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia odhalená pamätná doska.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková