ČR, Praha: Petřínska rozhľadňa – malá Eiffelovka - VIDEO
Publikované: 19.6.2012
Petřínska rozhľadňa. Pražskú kópiu parížskej Eiffelovej veže pozná každý poriadny Čech. Francúzi z nej majú srandu, pre mnohých Pražanov je Petřínska veža čistokrvnou stavbou so svojim vlastným príbehom, žiadnou napodobeninou.
Na skalnatých svahoch Petřína, z ktorých sa kedysi odlamoval kameň na stavbu mnohých pražských budov, stojí od roku 1981 Petřínska rozhľadňa. Za tie dlhé roky v Prahe zdomácnela. Sklameme ale všetkých, ktorí by sa jej chceli zastávať čoby originálu. Vyrástla len kúsok od Pražského hradu pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy a inšpiráciou k jej stavbe bola skutočne Eiffelovka v Paríži. Lenže Francúzsko je a vždycky bolo veľmoc, takže symbol jeho hlavného mesta, musí byť logicky väčší.
V porovnaní s Petřínskou rozhľadňou dokonca päťkrát. Eiffelova veža ale stojí na rovine, pričom Petřínsky duplikát na kopci vysokom - 324 metrov. O stavbu 63 a pol metra vysokej a 175 ton vážiacej Petřínskej rozhľadne, sa zaslúžil Klub českých turistov a jeho zakladatelia Vilém Kurz a Vratislav Pasovský. Práce trvali päť mesiacov. Rozhľadňa bola pre ľudí po prvý krát otvorená v auguste roku 1891.
Roku 1938 upozornila na seba Petřínska rozhľadňa požiarom drevenej časti v hornej časti veže. Vtedy musela byť evakuovaná asi stovka návštevníkov. Jej oprava potom trvala len pár mesiacov. O rok neskôr už ale z Pražského hradu na Petřín nevraživo pozeral Adolf Hitler. Rozhľadňu chcel zbúrať, pretože mu vraj kazila výhľad z prezidentského sídla. Tento demagóg zboril mnohé – ľudské ideály, vieru, Petřín nakoniec ale nie.
Televízna a rozhlasová rozhľadňa
Rozhľadňa od roku 1953 slúžila ako televízny vysielač, od roku 1992 potom luž en ako rozhlasový vysielač. Roku 1979 dostala nálepku „v havarijnom stave“ a pre verejnosť sa zatvorila. Petřínska rozhľadňa bola opravená a znova sprístupnená pre ľudí až roku 1991, a to pri príležitosti Všeobecnej československej výstavy, práve 100 rokov od jej otvorenia. V roku 1999 zahájila Pražská informačná služba jej generálnu rekonštrukciu, rozhľadňu opäť otvorila až v roku 2002.
Romantický Petřín
Vrch Petřín sa odpradávna spája s romantikou a umením. Pod Petřínom sa narodil aj básnik a búrlivák Karel Hynek Mácha. Na jeho počesť sa tam pod kvitnúcimi čerešňami na prvého mája schádzajú mladí umelci a predčítavajú básne – žiadne hlboké verše, skôr také tliachanie do vetra poplatné dnešnej dobe. Ale kto vie, možno práve v jednom z nich, drieme novodobý Mácha.
Petřín ale milujú nielen nenapraviteľní romantici, ale tiež športovci. V lete bežci a bikeri a v zime, nedivte sa, snowborďáci a lyžiari. Tí, ktorí netúžia po svalnatých lýtkach alebo dolámaných končatinách, sa môžu vyviesť lanovkou, ktorej výstavba by sa dala prirovnať asi len k alchýmii. Vo svojich začiatkoch, okolo roku 1890, bola totiž lanovka poháňaná vodou. To bolo nie len drahé, ale tiež nepraktické, obzvlášť v období, keď na kopci v horúceho leta vyschla voda. Tento originálny nápad neskôr, roku 1931, nahradila spoľahlivejšia elektrina. Roku 1967 musela byť prevádzka lanovky prerušená. Kvôli nestálosti podložia nakoniec dlhých 14 rokov nejazdila.
Pamätník pod kopcom
Dole, pod kopcom, na pražskom Újezde, narazíte na zužujúce sa schody, na ktorých stojí sedem sôch. Tie sochy symbolizujú obete komunistického režimu. Len prvá je celá. Čím vyššie socha stojí, tým viac je "zmrzačená". Sochár Olbam Zoubek, autor diela, tým chcel ukázať utrpenie, ale hlavne nezlomnosť týchto ľudí. Čísla umiestnené na doskách pod schodmi, vypovedajúce o ich počte, naháňajú hrôzu.
Obete komunizmu 1948 - 1989: 205 486 odsúdených - 248 popravených - 4 500 zomrelo vo väzniciach - 327 zahynulo na hraniciach - 170 938 občanov emigrovalo.
Pomník stojí pod Petřínom presne desať rokov. Za tú dobu už bol ale niekoľkokrát zničený. Poničený ľuďmi, ktorí si neuvedomujú hodnotu ľudskej slobody, nezažili utrpenie, ľuďmi trpiacimi ľahostajnosťou a absenciou osobnej zodpovednosti. Presne kvôli takým by sa mohlo stať, že sa o slobodu, tak krehkú, znovu sami pripravíme.
Magické chvíle Vianoc nastali. Pokiaľ ich chcete stráviť aj mimo svojich útulných domovov, prinášame vám pár tipov na výlety za históriou i za troškou adrenalínu. Zároveň vám prajeme príjemné čítanie i a inšpiráciu do nastávajúceho nového roka.
V nenápadnej Jeruzalemskej ulici kúsok od Jindřišskej veže v Prahe sa schováva skvost medzi pražskými stavbami – Jeruzalemská alebo tiež Jubilejná synagóga. Pamätníci ju môžu poznať aj ako Veľkú synagógu.
Miesto ľudských stretnutí – priateľských, pracovných. Miesto, kde sa dá športovať a predovšetkým miesto, ktoré ponúka luxusný výhľad na Prahu – pražská Letná.
Hlavné mesto Českej republiky - Praha ponúka okrem úchvatných pamiatok, výbornej kuchyne a ešte lepšieho piva, aj výlety do prírody. Jedno jej malebné prírodné zákutie dnes navštívime. Bude ním Kunratický les.
Nech je akékoľvek počasie, okolo Karlovho mosta a na Kampe sa to stále hemží turistami. Deň, keď teplota klesla 3 stupne pod nulu a občas sneží, nevynímajúc. Toto miestečko schované pod Karlovým mostom ponúka tisíc pohľadov. Kampa sa neokuká, je krásna v každom ročnom období.
Po týždni sa opäť vraciame do Prahy, aby sme vás pozvali na prechádzku jej uličkami. Tentoraz sa vyhneme hlavným atrakciám mesta a navštívime skôr miesta so svojskou atmosférou, ktorú si dozaista zamilujete.
Pokiaľ máte radi prírodné scenérie z výšky, tak práve pre vás je určená nová a bezplatná mobilná aplikácia Rozhliadni sa, v ktorej nájdete informácie o všetkých turistických rozhľadniach a vyhliadkových vežiach na Slovensku a pohraničí.
Pražský Karlov most (Karlův most) je po píseckom druhým najstarším dochovaným kamenným mostom v Česku. Unikátna pamiatka, zapísaná do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, denne priláka tisíce turistov. Jeho atmosféru cudzinci milujú a Česi sú na tento skvost náležite pyšní.
Praha je nádherná počas všetkých ročných období. Nateraz je navyše poloprázdna! Ponúka zážitky nielen pre milovníkov historických pamiatok a kultúry, ale aj pre tých, ktorí radi trávia čas v prírode. Preto vám prinášame niekoľko tipov na potulky po krásnych pražských parkoch.
Potom ako sme si povedali o krásnej prechádzke Prokopským a Dalejským údolím, vás zavedieme do ďalšej zelenej oázy hlavného mesta Českej republiky. Tentoraz sa vydáme do mestskej časti Trója, kde možno obdivovať hneď viacero turistických atrakcií.
Spolu s Hradčanmi, Karlovým mostom a Malou Stranou patrí pražské Staré Mesto medzi ikonické miesta, ktoré aspoň z fotiek poznajú skoro po celom svete. História mestskej časti siaha do 9. storočia, tunajšia svetoznáma radnica vznikla už v roku 1338 ako prvá v Čechách. Poďme sa spoločne vypraviť na najznámejšie miesta aj do skrytých zákutí.
Máte radi krásne výhľady na krajinu pod Tatrami? Pokiaľ áno, môžete sa tešiť na knižnú novinku z vydavateľstva Dajama, ktorá láka na krásne pohľady z rozhľadní.
Česko sa stalo počas niekoľkých posledných rokoch doslova rozhľadňovou veľmocou. Len za rok 2014 ich bolo novo otvorených 24 a horlivá výstavba zďaleka neustáva.
Tento krát sa vyberieme do hlavného mesta Českej republiky, aby sme absolvovali nádhernú prechádzku po turisticky najvyhľadávanejších atrakciách, ktoré ponúkajú hneď niekoľko pohľadov na rušný život tohto kráľovského mesta ležiaceho na Vltave.
Námestie Bratří Synků, kedysi Metodejovo a Riegrovo námestie, je centrom pražskej štvrte Nusle. Pre námestie so štvorcovým pôdorysom, ktoré pretínajú električkové koľaje, je charakteristická parková úprava, ktorá tu bola už dávno, ale oproti dnešku tu kedysi stálo aj trhovisko.
Česi, ktorí sú schopní kvôli „Dňu Kozla“ vo Veľkých Popoviciach, z Prahy vypraviť niekoľko zvláštnych vlakov, a navyše zdarma, by len ťažko vyvracali tvrdenie, že sú národom pivárov. Lenže nie len pivu holdujú naši ľudia. Od pradávna je česká myseľ ovplyvnená tiež vínom. Práve tento rok je to 1104 rokov , od čias, kedy tu vyrastal knieža Václav, patrón českej zeme, ale tiež vášnivý vinár.
Pražské Strašnice – len málokto by tam zablúdil hľadať nejaký turistický cieľ. A predsa – jedným takým by pre mnohých obdivovateľov architektúry mohla byť strašnická Trmalova vila, ktorá dnes slúži ako múzeum. V rokoch 1902 – 1903 ju vystaval architekt Jan Kotěra, zakladateľ modernej českej architektúry.
Židovské mesto by malo byť povinnou zastávkou nielen pre turistov, ale tiež pre domorodcov. Práve mnoho Pražanov chodí okolo neho so zatvorenými očami, akoby zaslepení všednými povinnosťami a pravdepodobne nevedomky prehliada historicky veľmi cennú časť svojho mesta.
Pred pár týždňami sme navštívili hlavné mesto Českej republiky – Prahu. Popri prechádzkach jej stovežatými uličkami, návštevách všakovakých múzeí a pamätihodností či ochutnávkach skvelého jedla sme sa rozhodli aj pre nakuknutie do morského sveta, ktorý je relatívne novootvorenou atrakciou tejto krásnej metropoly.
Po minulotýždňovom letmom predstavení Paríža sa dnes vydáme na jeho konkrétnejšie miesta. Náš výlet začneme v Latinskej štvrti, prejdeme si dva nádherné bulváre a navštívime aj azda najznámejšiu hrobku v meste.
Praha je hlavným a súčasne najväčším mestom Českej republiky, v ktorom som sa narodila a žijem tu dodnes. Rozkladá sa na území 498 metrov štvorcových, má cez 1,2 milióna obyvateľov a je považovaná za jedno z najkrajších miest Európy.
Na Hradčanskom námestí môžete okrem už skôr zmieneného Schwarzenberského paláca alebo Arcibiskupského paláca objaviť ďalšie architektonické skvosty, o ktorých vám povieme v dnešnom článku.
V centre asi najvýznamnejšej pražskej štvrti Hradčany, sa nachádza Hradčanské námestie, ktoré nadväzuje na I. nádvorie Pražského hradu, do ktorého sa dá vojsť Matyášovou bránou. Námestie je okrem južnej časti, kde je ochodza s výhľadom na Prahu, lemované historickými budovami. Na námestie sa dá dostať niekoľkými vstupmi, ten najznámejší z nich vedie cez Nerudovu ulicu.
V bezprostrednej blízkosti Pražského hradu sa nachádza priestranstvo, ktoré nadväzuje na hradné nádvorie aj Kráľovskú cestu. Hradčanské námestie je centrom Hradčan, kde dávny les a pohrebisko nahradili historické domy a paláce.
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.