Všeobecné informácie

Grécko – všeobecné informácie

Hlavné mesto: Atény

Počet obyvateľov: 10 647 529

Rast HDP: +3,7% (2005)

Oficiálne jazyky: gréčtina

Grécko (Helénska republika) je krajina, ležiaca v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova a na ostrovoch v Egejskom, Stredozemnom a Iónskom mori.

Grécko je pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom. Hlavou štátu je prezident, väčšiu moc má však premiér. Územie je administratívne rozdelené na 13 krajov, ktoré sa ďalej delia na 51 prefektúr.

Krajina sa skladá z rozsiahlej pevninskej časti na južnom konci Balkánu, Peloponézskeho polostrova (oddeleného od pevniny Korintskou úžinou) a početných ostrovov (okolo 3 000) vrátane Kréty, Rodosu, Euboia alebo Dodekans či Kyklad v Egejskom mori a tiež z ostrovov v Iónskom mori. Grécko má viac ako 15 000 kilometrov pobrežia a pozemné hranice dlhé 1160 kilometrov.

Okolo 80 % krajín je tvorených horami, čo Grécko činí jednou z najhornatejších krajín Európy. Horské pásma na území Grécka sa súhrnne označujú Helenidy. Západné Grécko zahrnuje jazerá a mokrade. Centrálne horstvo Pindos má najvyšší bod vo výške 2636 metrov nad morom. Horské pásmo pokračuje prostredníctvom Peloponézu, ostrovov Kythera a Antikythera a končí na ostrove Kréta. (Ostrovy v Egejskom mori sú v skutočnosti vrcholy podvodných hôr, ktoré kedysi boli predĺžením pevniny).

Stredná a západná časť Grécka zahrnuje vysoké strmé vrcholy prerušované mnohými kaňonmi a ostatnými krasovými útvarmi včítane roklín Meteory a Vikos.

Hora Olymp je najvyšší bod Grécka vo výške 2919 metrov nad morom. Rovnako aj severné Grécko pokrýva ďalšie pohorie – Rodopy, nachádzajúce sa vo východnej Macedónii a Trákii. Toto územie je pokryté rozsiahlymi a hustými lesmi ako napríklad známa Dadia.

Krajina

Planiny sa nachádzajú hlavne vo východnej Theslii, strednej Macedónii a Trákii. Grécka klíma je rozdelená na tri dobre definovateľné triedy – prímorská, horská a mierna. Prvá zahrnuje mierne vlhké zimy a horké suché létá. Zimné teploty vzácne dosahujú extrémov, hoci príležitostne môže snežiť aj v Aténach, na Kykladách alebo Kréte. Horská sa nachádza hlavne v západnom Grécku (Epirus, stredné Grécko, Thessalia, západná Macedónia rovnako ako v stredných častiach Peloponézu ako je Achaia, Arkadia a časti Lakonie). Konečne mierne pásmo sa nachádza v strednej a východnej Macedónii, ďalej v Trákii na miestach ako Komotini, Xanthi a severný Evros; s chladnými a sychravými zimami a horkými suchými letami. Stojí za zmienku, že Atény sa nachádzajú na prechodovom území medzi prímorskou a horskou klímou, čo má za následok, že v južných štvrtiach je klíma prímorská, zatiaľ čo v severných štvrtiach je horská.

Fauna a flóra

Okolo 50% gréckeho územia je pokrytých lesmi s bohatou rozličnou vegetáciou, ktorá sa rozpína od horských ihličnanov až k prímorskému typu vegetácie.

Grécke lesy sú domovom posledných hnedých medveďov a rysov v západnej Európe rovnako aj ďalších druhov, akými sú okrem iného napríklad vlci, srnce, divoké kozy, líšky a divoké prasce.

V mori kolem Grécka žijú tulene, morské korytnačky a ďalšie vzácne morské živočíchy.

Občan inej krajiny EÚ má po predložení formulára E111 vydaného príslušnou zdravotnou poisťovňou alebo Európskej karty zdravotného poistenia (prípadne Potvrdenia dočasne nahradzujúceho Európsky preukaz zdravotného poistenia) nárok na nutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako grécky poistenec I.K.A. (grécky Úrad sociálneho poistenia).
Návštevu u lekára I.K.A. je možné dohodnúť na tel. čísle 184, kde dostanete aj bližšie informácie o tom, ako v danom prípade postupovať. V Grécku je nutné rátať so spoluúčasťou (platbou v hotovosti) za lieky, a síce vo výške 25%. V prípade ošetrenia v nezmluvnom zariadení je nutné upozorniť lekára, že daná osoba chce byť ošetrená ako poistenec I.K.A.
Prevoz do vlasti v prípade onemocnenia či úrazu, a v prípade úmrtia aj prevoz telesných pozostatkov, nie je zahrnutý do nutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z tohto dôvodu sa odporúča pred cestou uzavrieť komerčné zdravotné pripoistenie.

Klasifikácia ciest a dĺžka cestnej siete

Grécko má rozsiahlu cestnú sieť, 29 241 km tvoria provinčné cesty, 9 210 km sú hlavné cesty a 1 140 km diaľnice.

Stav ciest

Väčšina ciest má tvrdý povrch.

Jedna z najmodernejších diaľnic v Európe je diaľnica z Markopoula do Elefsina, severne od Atén.

Grécko má skutočne bohatú mediálnu scénu. Môžete tu pozerať osem televíznych staníc a čítať vyše desať denníkov, ktoré čerpajú informácie z tlačovej agentúry ANA (Athens News Agency).

Zdroj: MZV a wikipedia.org

späť