Viete, že? Fotografujeme na snehu
Vlastniť v dnešnej dobe digitálny fotoaparát sa dnes stalo prakticky povinnosťou a na mnohých ďalších isto čaká pod stromčekom digi darček, ktorý dozaista budú chcieť pri najbližšej príležitosti vyskúšať. Medzi sviatkami tiež mnohí z nás vyrazia do miest, kde je sneh predsa len o trochu belší, než v mestách. Keď sa ako mnohoročný vyznávač digitálnej aj klasickej fotografie každý rok v tomto čase pozriem na širokú ponuku predajcov foto techniky, či všetkých tých elektro megashopov, nachádzam všemožné ultra smart digi hračky, ktoré obstarajú všetko podstatné za vás.
Majiteľov šikovných fotoaparátov síce pribúda, ale zároveň s tým tak trochu klesá počet skutočných fotografov. Toto však neplatí vždy a naopak je mnoho takých, ktorým aj jednoduchší fotoaparát otvoril okná do kúzelného sveta expozície, kompozície, hier svetla a neobmedzenej kreativity. Mnoho novopečených vlastníkov niektorého zo Smart (chytrých) foťáčikov či dostupnejších digi zrkadloviek má pocit, že čím drahší, profesionálnejší a šikovnejší model majú, tým bude ich foto kreativita ľahšia. Aj ten najšikovnejší kompakt, ktorý síce má množstvo prednastavených programov napr. pre šport, portrét, krajinu, panorámu, ohňostroj a ja neviem čo ešte, je však stále ešte automatom, ktorý si neustále robí tak trochu čo chce. Aj pokročilé kompaktné fotoaparáty mnohokrát neponúkajú manuálne funkcie, ako je nastavenie uzávierky či clony, pričom mnohokrát jedinou nastaviteľnou funkciou, ktorou sa dá naozaj zmeniť priority expozície, je známe EV v rozsahu +/- 3.
Čo to vlastne je EV? Zjednodušene povedané, jedná sa o hodnotu vyjadrujúcu kompenzáciu expozície, v preklade Exposure Value. Číslo potom vyjadruje vzájomné kombinácie času a clony. Viac o týchto pojmoch sa dočítate v našej fotoškole. Znalosť expozičnej hodnoty je pre náročnejšiu prácu s fotoaparátom viac než podstatná, ale o tom snáď niekedy nabudúce. Dnes si povieme, ako s týmito číslami pracovať pri bežných fotoaparátoch, v konkrétnej situácii - na snehu.
Z bežnej foto-praxe vieme, že keď hodnotu EV nastavíme na niekteré z plusových čísel (napr. +0,5, 1, 2, 3 atď.) bude výsledný snímok svetlejší (mierne preexponovaný) oproti priemeru na EV 0. To isté platí o hodnotách v mínuse a výslednej podexpozícii, teda tmavšom snímku. Automat má tendenciu vždy spriemerovať svetlosť celej scény (pokiaľ mu nevnútime meranie na konkrétnom bode či zóne), my potom môžeme len máličko korigovať expozíciu výsledného snímku práve pomocou nastavenia EV.
Pokiaľ fotografujeme večer, za tmy atď. a scéna je tmavá, má automat tendenciu iniciovať dlhšiu expozíciu poprípade aj blesk. U extrémne svetlých scenérií má naopak automat tendenciu všetko stmaviť, teda podexponovať. Tento efekt nastáva predovšetkým počas extrémne slnečného počasia, alebo v prípade, že sa v záberu nachádza dominantný svetelný či lesknúci sa objekt. Samostatnou kapitolou je potom fotenie na snehu. Dostatok a mnohokrát aj nadbytok svetiel či tisícok mini odrazov vločiek na preslnených zimných scenériách hôr, zjazdovkách či hrebeňoch je skvelým podkladom na vytváranie akčných fotoek, na ktorých doslova zmrazíte pohyb svištiacich jazdcov. Čo si ale počať v situácii, kedy všadeprítomné svetlo spôsobí, že automatika všetko vykompenzuje tak, že snímku podexponuje? Pokiaľ sa tak stane, nastavíme hodnoty EV tak, aby výsledok odpovedal našej predstave. Podobne riešime aj prípadné presvetlenie fotiek. Pozor tiež na nastavenie kontrastu, kedy mnohokrát dochádza k výrazným prepalom na svetlých plochách a naopak výraznému stmaveniu tieňov. Fotografia krajiny by mala pôsobiť harmonicky, športy naopak ostro a dynamicky. Všetko ale záleží na preferenciách a tvorivom zámere autora. Pri digitálnych snímačoch však platí, že čo je raz prepálené do bielej, stratí kresbu a nebude sa dať zachrániť ani následným ladením v počítači. Všeobecne však platí, že snehu viac v konečnom výsledku pristane mierna, typicky namodralá preexpozícia (+0,5 až +1), než popolavá šeď z toho, ako sa automatika snažila byť vševediaca. Rozhodne neodporúčam vsádzať len na jeden typ nastavenia podľa toho, čo vidíte vonku či na zjazdovke na displeji. Mráz, slnko, zahmlenie, to všetko môže váš úsudok negatívne ovplyvniť. Aj správne exponované snímky vám v ostrom slnku môžu pripadať tmavé a nečitateľné. Pridáte na expozícii a problém s prepalmi je na svete. Existujú však modely a nie je ich málo, ktoré majú prednastavený aj režim Sneh (Snow), potom máte pravdepodobne vyhrané. Pri naozaj "historických" modeloch, s nemožnosťou čokoľvek nastaviť, vám potom nezostáva nič iné, než sa pokúsiť ostriť na takú plochu, aby sa vám automatiku podarilo "zblbnúť" natoľko, že nastaví expozíciu správne.
Samostatnou kapitolou je potom práca s plne manuálnym nastavením, poprípade niektorou z priorít clony či závierky, nehovoriac o využití polarizačných filtrov atď. O týchto a ďalších témach sme však už v minulosti písali v našej virtuálnej fotoškole.
Text/foto: Jan Chaloupka
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |