Kúzlo s názvom HDR

Už ste iste narazili na snímky, ktoré ste sprvu dozaista považovali za dielo šialeného výtvarníka so zmyslom a citom aj pre ten najmenší detail každého centimetru plochy. Nie, že by sa podobní umelci skutočne nevyskytovali, ale v mnohých prípadoch sa jednalo práve o zmieňovanú HDR techniku fotografovania, resp. následných úprav v jednom z niekoľkých softvérov. Naozaj je niekedy ťažké postrehnúť, kedy končí fotografia a začína grafika, ale to je otázka skôr pre kritikov a znalcov umenia. Nám užívateľom ide predovšetkým o skutočnosť, že inak bežný záber či snímka získa novú a mnohokrát úplne nečakanú dynamiku farieb, tieňov a kontrastov, ktoré ani ľudské oko nie je schopné v daný okamih zachytiť.

Ako to všetko vzniká?

Širokým dynamickým rozsahom v tomto prípade rozumieme spektrum farieb v celej škále odtieňov, ktorá sa vplyvom nasvietenia a kontrastov neustále menia a keď chceme byť struční, povedzme, že bežná fotografia vie zachytiť vždy len jeden stav farieb-svetiel-kontrastov… HDR však pracuje s vrstvením troch a viac snímok, teda získame v danú chvíľu povedzme 3x vyšší rozsah už zmieňovaných hodnôt. Samotný fotoaparát samozrejme žiadne HDR nevytvorí, to je dielom následného softvérového spracovania, ale pomocou jednej jeho funkcie ľahko urobíme podkladové fotografie. 

Ilus.obr

Fotíme do HDR

Konečne pristúpime k samotnému postupu vzniku HDR.

O čo ide: Našou úlohou bude v prvom rade získať tri identické snímky. Identické z hľadiska stálosti záberu, teda bude nevyhnutné fotiť zo statívu, či pevného bodu, keďže posunom záberu by nebolo možné vrstviť 3 identické fotografie, čím by došlo k rozmazaniu – zábery teda musia „sedieť“.  Základom je teda postupné obstaranie 3 fotografií: podexponované – normálne – preexponované. K tomuto účelu je už úplná väčšina novších fotoaparátov prednastavená samostatnou funkciou (pri zrkadlovkách od Canonu ju nájdeme v menu pod záložkou AEB). Tu si môžeme nastaviť samotný rozsah expozície na stupnici (-2..-1..0..+1..+2 ) Pri nastavovaní rozsahu sa nám na tejto stupnici posúvajú 3 záložky, jedna do mínusových hodnôt (podexpon. foto), druhá zostáva na optimálnej nule a tretia sa posúva smerom k +2, teda (preexponovanej)  presvetlenej fotke. Potom ak sa táto voľba na vašom aparáte nenachádza, je nutné nastaviť tieto tri kroky manuálne: pomocou šípok, kolieska i iného tlačidla postupne vyfotíme tri snímky v hodnotách:  -2  , 0 , +2 , musíme však dávať veľký pozor, aby sa hľadáčik ani o milimeter nevychýlil zo záberu, čím by vzniklo výsledné rozmazanie obrazu. 

Trojexpozícia...

A výsledok po drobných úpravách...

foto: J.Chaloupka

Akonáhle nastavíme rozsah, potvrdíme voľbu daným tlačidlom OK či stlačením spúšte a postúpime k samotnému fotografovaniu. Fotíme pokiaľ možno z pevne zakotveného bodu - statívu. Aby nedošlo k posunutiu obrazu počas stlačenia spúšte, je ideálne použiť samospúšť, ktorou je vybavený dnes už každý prístroj. Fotoaparát následne sám nasníma tri snímky. Nezabudnime, že aj HDR snímok vyžaduje predovšetkým zaujímavý a kompozične zladený záber – ideálne sú krajiny, zátišia, či temnejšie zákutia, kde najviac využijete hru a prechod svetiel a tieňov. Zjednodušene sa dá povedať, že HDR snímok, si berie to tmavé z podexponovanej fotky, to svetlé z preexponovanej fotky, čím zároveň obe hodnoty vzájomne kompenzuje – berie si to najlepšie z oboch. Tým sa eliminujú inak bežné riziká prepálených či naopak čiernych miest na kontrastných snímkach, kde je prechod napr. zo svetla do tmy. Tri identické zábery v rôznej expozícii teda máme a môžeme pristúpiť k spracovaniu.

Spracovanie snímok

Teraz sa dostávame k samotnej tvorbe HDR fotografií – najprv je nutné zvoliť vhodný softvér. Osobne najčastejšie používam výborný program Zoner Photo Studio, teraz vo verzii 12. HDR obrazy vie spracovávať tuším už od verzie 10. V Zoneri si načítame galérie (zložku) s našimi HDR podkladovými snímkami – musíme však vždy nájsť tie tri po sebe idúce snímky, ktoré si následne ťahom myši označíme. V hornej lište nájdeme pod záložkou PUBLIKOVAŤ voľbu HDR, ktorú tiež zvolíme. V ďalšom okne len skontrolujeme náš predchádzajúci výber fotiek a v prípade správnosti potvrdíme > snímky sa zjednotia do jedného obrazu, ktorý je následne potrebné vyladiť do požadovaných parametrov – tie sú však úplne individuálne a tak sa len zmienime, že sa primárne nastavujú hodnoty SVETIEL a TIEŇOV a tým jednotlivé prechody a intenzity vrstiev (fotiek) tak, aby výsledok bol podľa vašich predstáv. Potom ak uprednostníme tmavú fotku, umocníme predovšetkým štruktúru oblohy – svetlú naopak prekreslenosť detailov pozemných objektov v tieni – nestane sa nám teda ako pri bežnej fotografii, že keď je prekreslená obloha, je horizont čierny a naopak, keď je krajina jasne zreteľná = je nebo bez jasných kontúr a viac-menej prepálené. HDR technika dodá vašim snímkam na dramatickosti, dynamike a celkovo oživí mnohokrát strnulú kompozíciu krajinných snímok. HDR technika je primárne určená statickým záberom, alebo aspoň tým, kde objekt či panoráma zostávajú počas doby snímania v pokoji a na rovnakom mieste. Ťažko tak vyfotíme hrajúce sa deti, idúci automobil atď. Samozrejme sú výnimky, ako je napr. snímka tečúcej vody, potoka atď. v inak konštantnej nehybnej prírode… čím vznikajú krásne prechody medzi ostrým pozadím a rozmazanou vodou. 

hlavné postupné kroky pri spracovaní v Zoner Photo studio 12

výber snímok a následné ladenie

Záverom snáď stačí dodať, že HDR sa nemusí páčiť každému, predovšetkým vyznávači klasickej a čiernobielej fotografie budú protestovať, ale na oplátku, moderná digitálna technológia si tento pokrok žiada a je len na nás (vás) fotografoch, aby nevznikalo príliš gýčovitého umenia, na úkor kvalitnej foto tvorby…

Zásady HDR

-         fotíme zo statívu, popr. pevnej podložky!

-         snažíme sa dodržať zásady kompozície – zlatého rezu

-         finálny obrázok nebude prefarbená gýčovitá omaľovánka

-         vyberáme statické objekty

-         používame samospúšť

-         snažíme sa fotiť pokiaľ možno za zaujímavých svetelných podmienok – dramatická obloha

           všetko umocňuje

-         držíme sa pravidla, že nie každý záber bude zároveň krásne a zaujímavé HDR

-         HDR technike veľmi svedčia aj horšie svetelné podmienky, nočné scenérie

-         HDR nie je príliš vhodná na fotenie ľudí a portrétov – koža získa mnohokrát podivné odtiene

          a farebné mapy. Staršie osoby naopak vyniknú!    

zpracoval Jan Chaloupka

foto: Jan Chaloupka a Jan Kukla