Priorita uzávierky (S)

Priorita uzávierky je s clonou asi najdôležitejším prvkom nastaviteľným pri fotení v manuálnom režime. O čo ide? Technicky sa pokúsim aspoň čiastočne priblížiť funkciu mechanizmu uzávierky. Uzávierka je samozrejme slovo odvodené od slova uzavierať, takže sa jedná o čas, po ktorom sa uzávierka fotoaparátu uzavrie. Avšak toto tvrdenie je trošku scestné, keďže tým hlavným pohybom je otvorenie – spriechodnenie cesty svetlu k snímaču obrazu-čipu. A potom už len platí, že čím ďalej je uzávierka otvorená, tým svetlo dopadá ďalej. Za horších svetelných podmienok tzn. za umelého osvetlenia, večer, v noci a aj keď je napr. zatiahnuté, je intenzita svetla natoľko nízka, že snímač potrebuje dostatočne dlhý čas, aby scénu zachytil svetelne a farebne čo najvernejšie. Fotoaparáty a opäť predovšetkým tie kvalitnejšie digitálne, majú možnosť nastavenia uzávierky až do hodnoty 1/ 8000 s. (jedna osemtisícina sekundy!), nečastejšie však od cca 15 sekúnd do štandardne 1/2000. Tieto minimálne časy sa dajú využiť v bežnom prostredí len za ostrého svetla, väčšinou letného slnečného dňa, pričom je toto nastavenie najlepšie pre zachytenie rýchlejšieho pohybu, športov, automobilov, tečúcej vody a vôbec všetkého, čo sa okolo nás nemotá. Na silnom svetle sú také vysoké hodnoty citlivosti ISO zbytočné a naopak s nimi rastú prepaly. Dbajte teda na to, aby ste si zmenili hodnoty napr. Z 800 (z predchádzajúceho večerného fotenia) na denných 100-200. Čím bude intenzita svetla klesať, tým viac času bude snímač potrebovať k dobre nasvietenej fotke. To čo ste na poludnie (uvážme za pekného počasia) fotili na uzávierku 1/1500, to bude v podvečer na rovnakej hodnote tzv. podexponované a vy budete musieť znížiť rýchlosť uzávierky napr. na 1/ 250 a večer už treba len  1/30, čo je „limitná hodnota“ na v ruke udržateľné ostré snímky, nehovoriac o tom, že zachytený rýchlejší pohyb je v týchto hodnotách dĺžky expozície už značne rozmazaný a nečitateľný. Dostávame sa teda do druhej strany rýchlostného spektra: dlhé časy...

V tejto časti sa asi najviac ponúka tematika nočnej fotografie, ktorú si ale nechávam na samostatnú kapitolu, ale nejde pominúť, že práve správna dĺžka expozície je tu základom úspechu. Otvára sa tým priestor pre diskusiu na tému statív. Moje stanovisko je také, že bez neho večer nemá cenu opúšťať domov. A keby som chcel byť dôsledný, tak vlastne bez neho nevychádzajte nikdy, aj keby to mala byť vrecková trojnožka! Asi každý pozná fotky s červenými a bielymi pruhmi svetel prechádzajúcich a takmer nerozoznateľných áut...a to je práve kúzlo dlhej uzávierky, teda časov okolo 1/10 – 30 sek. Hodnoty sa však líšia podľa uživ. typu, značky a užívateľskej náročnosti fotoaparátu. Uzávierka je tu otvorená skutočne dlho, na snímač dopadá, aj cez nami vnímanú tmu, relatívne veľké množstvo svetla, čo ešte umocníme zvýšením citlivosti ISO na  400 až 1600. Väčšina fotoaparátov v strednej triede je už vybavená funkciou „noise reduction“ (redukcia šumu), ktorá softwarovo eliminuje väčšinu vzniknutých zrnitých plôch, ktorých sa stále nie je možné 100% vyvarovať. Nočnej fotografii sa budeme podrobnejšie venovať nabudúce, teraz ale prichádza na rad zjednodušený manuál k jednotlivým časovým hodnotám. Takže kedy čo použiť?

Univerzálny návod na používanie tejto priority vlastne nie je, ale aspoň sa o to pokúsim:

Od najdlhšieho času:

1 sek.- 30 sek.

Táto expozičná doba sa používa výhradne v tmavých priestoroch, v noci, napr. foto nočnej krajiny, mesta, pohybujúcich sa svetiel a pod. Ak nemáte statív, pokúste sa nájsť akúkoľvek pevnú podložku, ktorá vám ho bude suplovať. Fotenie z ruky prakticky nemá význam, iba že by ste chceli byť akokoľvek kreatívni, často totiž vznikajú krásne a prevažne nechcené abstrakcie z mixu postáv, svetla, pohybu = chaosu. Ak chcete byť profíkom, použite zároveň niekoľkosekundovú samospúšť, keďže samotný pohyb ruky pri stlačení spúšte môže obraz nepatrne roztriasť, čím pri takto dlhom čase dochádza k jeho výslednému nepeknému rozmazaniu – znehodnoteniu, ktoré je málokedy zámerom. Experimentujte teda s časom, dokiaľ výsledok nebude optimálny. Pozn. na okraj: Opravný proces noise reduction môže po expozícii zamestnať foťáčik na niekoľko sekúnd, neponáhľajme sa teda. Neskôr si povedzme, ako sa fotí na dlhšie uzávierky a zároveň s použitím blesku, čo je tiež veľmi kreatívna téma k diskusii. Zatiaľ si strážme, aby blesk zostal vypnutý, či zaklapnúť.     

Dlhá doba expozície teda spôsobí, že film či čip má dostatok času na to, aby zachytil čo najväčšie množstvo svetla. Niekedy sa môže aj stať, že finálna fotka bude výrazne svetlejšia než nami vnímaná skutočnosť. Hrajme sa teda s nastavenými hodnotami, než na display nájdeme požadovaný obraz. Pozor na intenzívne svetelné zdroje v popredí! Lampy, osvetlenie, neóny, svietiace reflektory aut atď. - môžu spôsobiť nepekné prepaly. Ak budeme prepal redukovať zvýšením rýchlosti uzávierky, zároveň stratíme kresbu a dostatok svetla v pozadí snímky. Pokúsme sa teda týmto žiarením vyhnúť úplne, k čomu niekedy postačí pár krokov naľavo, napravo či dopredu :-).   

Pamätajme si teda základné pravidlo: Pri fotení v noci, po tme a pod. situáciách, kedy využijeme uzávierku dlhšiu než 1/5 s, je nutnosťou statív alebo nejaká iná podložka, pretože fyziologicky nie je v ľudských silách udržať v stabilnom stave fotoaparát po dobu 8-5 sek, ba ani 3 sekundy nie sú príliš reálne.

Uzávierky 1/10s – 1/100

Sú často využívané pri snímkach v pološere, žiarovkovom osvetlení, interiérov, ale rovnako tak aj v akúkoľvek dennú dobu kedy nie je príliš ostré slnko, ak fotíme v exteriéri. Často sa stáva, že v časoch okolo 1/40-1/60 sa za relatívne slušného svetla pokúšame vyfotiť napr. cyklistov, futbalistov a iné relatívne pomaly sa pohybujúce objekty. Motív snímky potom nie je úplne rozostrený, ale je trochu rozmazaný, aj keď pozadie je ostré dostatočne. To čo ľudské oko považuje za dobré svetlo, kedy zrak ešte nie je unavený, nastáva pre fotoaparát problém...chce dlhší čas, intenzita svetla sa každou minútou zhoršuje (napr. večer po západe slnka) a buď si žiada blesk, alebo dlhší čas a naraz sa ocitneme okolo hodnôt 1/10 sek a to už je na udržanie v ruke dosť ťažké. Nebojme sa teda použiť blesk, keďže automat a poloautomat nám bude čas sám predlžovať, až do hodnôt úplne neudržateľných, keďže nastavuje hodnotu dĺžky expozície uzávierky podľa svetelného priemeru celej zaberanej scenérie – svetlejších aj tmavých miest, ktoré sa pokúsia zbytočne dlhším časom presvetliť. Tam kde si nastaví automat sám 1/4 sek. nastavme si skusmo 1/15 – 1/25 a opäť experimentujme! Časom získame skúsenosti a prehľad o tom, ako a kedy sa náš konkrétny model foťáku chová. Opäť prichádza na rad hra s citlivosťou ISO: v časoch 1/ 10 – 1/ 100 sa nebojte použiť ISO 400, čím sa vám výrazne posunie hranica pre rýchlejšie časy. Príklad: fotíme skupinku ľudí okolo stolu, bez blesku, na ISO 200 je optimálny čas 1/15 = snímka je vďaka pohybu okolo stolu a ľudí pri ňom značne neostrá a aj tváre sú rozmazané. Nastavme ISO na 400 a čas sa nám rázom skráti na hodnoty okolo 1/40 – 1/50, čo už je možné udržať ruke v medziach dobrej ostrosti aj slušnej svetelnosti. A práve posedenie priateľov za stolom či pri ohni je aktuálnou letnou foto témou, pričom momentky z týchto akcií niekedy nestoja za reč...bohužiaľ. Použitie blesku je predovšetkým v uzavretých a zafajčených priestoroch krajne rizikové – keďže záblesk osvieti relatívne neviditeľnú dymovú clonu, ktorá zakryje mliečnym oparom všetko podstatné. Skúsme sa teda pohrať s nasvietením jednotlivých postáv napr. od sviečok, či lustra nad hlavami...

Možno ste počuli o múdrom prístroji menom expozimeter. Ten využívajú najmä filmári a štúdioví profesionáli. Expozimeter zjednodušene povedané hovorí, aké svetelné podmienky sa nachádzajú v danom mieste  a to s vysokou presnosťou napovie, ako sa má nastaviť technika. Takým malým expozimetrom je de-facto každý fotoaparát, pretože jeho režim automat tiež vyhodnocuje optimum – niekedy však lepšie, niekedy horšie, ale vyhodnocuje. Použime teda foťák ako expozimeter: nastavme si režim „AUTO“ či „P“ a sledujme, aké hodnoty uzávierky či clony si sám navolí: povedzme že fotíme podvečernú krajinu s kráčajúcou postavou = málo svetla + pomalý pohyb. Automat by nastavil uzávierku 1/25 a clonu 5.0, ISO 200. Scéna na testovacej snímke však bude síce svetlá, až presvietená, ale pohybujúca sa postava bude ľahko rozmazaná. Čo urobíme? Prepneme sa do manuálneho režimu s prioritou uzávierky (S alebo Tv) a potom ak sa vyznáme v nastavení clony, tak plný manuál (M). A prevedieme skúšku na hodnotách 1/40-1/50, malej clone a skúsime zvýšiť ISO na 400, pričom aj čas sa bude skracovať na 1/ 80...chce to skutočne skúšať, skúšať a skúšať! Časom a s pár stovkami nafotených „manuálnych“ snímok už získame tušenie, čo je optimum a naše pokusy budú stále častejšie viesť k požadovaným výsledkom.      

 Najrýchlejšie časy 1/400 - 1/1000 sú potom ideálne na zachytenie akéhokoľvek dobre nasvieteného pohybu, ak sa jedná o ľudský beh, šport ako taký, tanec, idúci automobil a pod. kedy chceme dosiahnuť efekt neskresleného výsledku bez šmúh rozostrenia, a pod. chybičiek, ktoré väčšinou nepotešia. Iso tu nechajme na najnižšej hodnote 200. Hranice 1/1000-1500 má svoje využitie predovšetkým pri ostrom dennom svetle, v exteriéroch a naozaj rýchlom pohybe atď. Ale pozor, pri náhlom nedostatočnom osvetlení (mrak, tieň) má táto uzávierka tendenciu k podexpozíciu – okamih kedy dopadá svetlo na snímač je už tak nepatrný, že ďalšie obmedzenie jeho prísunu znamená nepekne tmavá snímka! Opäť sa jedná o veľmi špecifickú radu, keďže každý má pri svojej práci iný zámer a najmä zachytenie kontrastov mrakov na oblohe si ultrarýchlu uzávierku doslova žiada.

Príklady fotografií:

Tu je úplne zrejmý rozdiel v nastavení dĺžky expozície v jednotlivých krokoch. Silné reflektory, osvetľujúce napríklad pamiatky, však znamenajú aj riziká prepalov a teda straty kresby v určitých detailoch, ktoré vo finále môžu celú scenériu rušiť. Nie je teda od veci zhotoviť hneď niekoľko snímok, ktoré následne porovnáme buď rovno na display alebo na monitore. Pri hodnote citlivosti iso (najmä pri nočnom fotení) nie je vždy prínosom ísť do extrémnych hodnôt (1600 a viac), keďže hrozí zrnitosť, farebné nepresnosti a strata vykreslenia jednotlivých detailov.

 Obe sady fotografií obsahujú tú istú chybu. Na jednej strane je snímka výrazne podexponovaná, na druhej bol zvolený čas príliš dlhý, takže výsledkom bol celkový prepal. Scenérie s rybníkom bola zachytená v podvečer za slnečného počasia, kedy už slnko nemalo takú intenzitu. Čas 1/1500* u ľavej snímky by síce obstál za poludňajšieho ostrého slnka, ale na večer už svetla rýchlo ubúda, aj keď to naše oko nie je schopné postrehnúť. A tak je dĺžka expozície 1/450* úplne odpovedajúca. Pri snímke vpravo môže byť na vine vysoká hodnota iso, dlhší čas (cca 1/80-100*) pri nízkom čísle clony (cca 4,5) - celkovo je fotografia preexponovaná, s množstvom neopraviteľných prepalov, teda na nič.  Zaujímavým detailom je svetlosť - čitateľnosť a vykreslenie tráv v popredí snímky, ktoré boli celú dobu v tieni a nie úplne dobre čitateľné. Jednou z možných variant je použitie externého (teda silnejšieho) blesku alebo niekoľko testovacích pokusov s hľadaním vyváženého nastavenia dĺžky expozície.  

* časy uzávierky sú len ilustratívne orientačné a neodpovedajú presným hodnotám.

 Jasne badateľný rozdiel medzi hodnotami cca 1/1000 a 1/10 

Skamenený príboj pri uzávierke 1/2000

Šport a najmä ten v krytých a zle osvetlených halách je mnohokrát orieškom aj pre profesionálov. Nedostatok svetla nedovoľuje použiť rýchlejšie časy, nevyhnutné pre šport dynamický a tak prichádza na rad vyššia citlivosť iso (800 >) a balancovanie na 1/200-250 pri najnižších clonách, aby zachytený pohyb bol maximálne ostrý...avšak každý lúč svetla navyše je poznať a tak neostáva než dúfať, keďže použitie externých bleskov nemá dostatočný dosah :-(.

Budúca časť bude venovaná NOČNÉMU FOTENIU !!!

Pripravil Jan Chaloupka

foto: archív JCH, google, wikipedie.cz 

Preklad: Z. Megerssová