Čiernobiele foto V. Papier, vývojka a ustaľovač

Pokiaľ ide o výber vývojky a ustaľovača pri zväčšovaní vašich čiernobielych snímok, nepredpokladáme, že si ich budete doma miešať z nakúpených chemikálií, hoci v rôznych príručkách (napr. v polstoročí starej, no po tejto stránke veľmi podrobnej Kulhánkovej Čiernobielej fotografii) by ste našli rad najrôznejších receptúr. Dnes zrejme zájdete do obchodu a kúpite akúkoľvek normálnu vývojku na čiernobiele snímky, a rovnako tomu bude s ustaľovačom. Keď ich správne zriedite a rozpustíte, nemôžete urobiť chybu. Je však dobré pamätať si, že vývojka by v tmavej komore mala mať „izbovú“ teplotu, príliš teplá pracuje viac do siva, studená je až nadmieru kontrastná.

Čo o vývojke a ustaľovači hovorí encyklopédia:

Vývojka je vodný roztok chemických zlúčenín, slúžiaci na zviditeľnenie latentného obrazu, zaznamenaného na svetlocitlivú vrstvu fotografických dosiek, filmov a papiera. Chemicky vývojka zabezpečuje redukciu bezfarebných halogenidov striebra na viditeľný čierny kov. Po použití vývojky musí obvykle nasledovať prerušenie procesu vyvolávania prerušovacím kúpeľom a vymytie zvyšných strieborných solí ustaľovačom.

Ustaľovač je vo fotografickej chémii vodný roztok chemických látok, slúžiaci na fixáciu latentného obrazu, zviditeľneného vývojkou. Používaný ustaľovač sa líši podľa fotografického procesu, prípadne aj jeho fáze, a požadovaného efektu (napríklad farebného tónu). Niektoré menej bežné procesy pracujú bez špeciálneho ustaľovača.

Princípom ustaľovača je rozpustenie a odstránenie (absorbovanie) látok, ktoré by na výslednom produkte mohli spôsobiť pokračovanie procesu vyvolávania (obvykle tmavnutie vrstvy) v miestach, kde to nie je žiadúce.

 Pre obidve látky platia ceny od 1,7 až 4 € podľa objemu 1-5 litrov.

 Trochu komplikovanejšie to je s papiermi.

V zásade si môžete vybrať medzi tromi tzv. gradáciami, a to papiere tvrdé (kontrastné), normálne a mäkké. Mäkké takmer istotne potrebovať nebudete a tvrdé papiere síce dajú lepšie vyniknúť rozdielom tmavosti – no niekedy, najmä pri portrétoch, až príliš. Takže tiene splynú do čiernej a svetlé časti sa vybielia. Najjednoduchšia rada je stručná: kúpte si malé balenie formátu kontrastných a normálnych, vyskúšajte si ich na tých istých negatívoch (samozrejme pri rovnakej expozícii), a potom sa rozhodnite. Nakoľko však každá snímka býva námetovo iná a taktiež sami budete chcieť získať iný vizuálny efekt, takže v podstate by ste mali mať doma oba tieto druhy.

Musíte sami zvážiť, či chcete fotografie lesklé alebo s matným, prípadne velvetovým či rastrovaným povrchom. Leštenie zväčšenín na elektrických leštičkách bola vždy úmorná a monotónna práca, leštiaci bubon doma určite mať nebudete, to je záležitosť profesionálnych prevádzok. Dnes sa však predávajú aj lesklé papiere, ktoré sa leštiť nemusia, čo je výhoda, akú by nám predkovia závideli.

Dôležité tiež je, či chcete mať obraz na tenkom papieri (v hrúbke ako snímky z minilabu), alebo na kartónu. Pri čiernobielej fotografii formátu aspoň 13x18 cm je kartón určite lepší, ak si ich nehodláte lepiť do albumu. Lesklý povrch by tiež mal končiť pri tomto formáte, väčšie obrazy od 18x24 cm, sú pôsobivejšie matné alebo s velvetovým povrchom. No možno prídete na chuť rastru. Pôsobí veľmi efektne a má príjemnú štruktúru. Pravda však je, že nelesklé povrchy bývajú trochu tlmenejšie, preto je pri nich väčšinou vhodnejší tvrdý papier, inak odtiene sivej majú sklon trochu splývať, najmä ak samotný námet nie je príliš kontrastný.

Ešte niekoľko drobností k vyvolávaniu.

V zásade by malo ísť vždy o rýdzo chemické pôsobenie vývojky na latentný obraz, ktorý ste získali zo zväčšováku. Akékoľvek pomocné zásahy sú čisto núdzové, no niekedy sa bez nich nezaobídeme.

Najznámejší z nich je horký dych. Stane sa vám, že na príliš kontrastnej snímke niektoré svetlé miesto, zvyčajne časť tváre, ostáva nevykreslená, hoci inak má obraz tienenie podľa vášho želania. Potom stačí mierne dýchať na túto partiu, vývojka sa tým zohreje a pracuje mäkšie. Horký dych však nesmiete preháňať, a trochu sadizmom zaváňa tretie takejto plochy teplým prstom. V tmavej komore vás to možno uspokojí, pretože to vedie k žiaducemu efektu. Po vypraní a usušení však na zlosť zistíte, že tieto časti nepekne zožltli a snímka je na vyhodenie.

Medzi najklasickejšie materiály patria produkty značky FOMA, tu môžete navštíviť eshop tejto našej legendárnej značky.

Keď už máte obrazy usušené alebo vyleštené, najmä pri väčších formátoch sa ťažko získava rovná plocha. Žehlička veru nie je nástroj, s ktorým by ste to mali riešiť – jediný vhodný spôsob je vylisovať snímky v  patrične veľkých a zaťažených  knihách, kde môžu byť aj niekoľko dní. Knihu formátu 30 krát 40 cm však budete ťažko hľadať, dokonale suchú fotografiu môžete vložiť medzi dve sklenené dosky a zaťažiť. Zvyčajná rada narovnávať snímky „preťahovaním“ cez roh je skvelá, má však jedinú slabinu. Polovicu svojich snímok potrháte alebo na nich urobíte záhyby, ktoré sa dajú odstrániť iba novým namočením, sušením a lisovaním.

Téma dosť diskutabilná (vlastne nesporná) je tzv. retušovanie. Ateliéry našich pradedov sa bez toho neobišli, retuš odstraňovala vrásky na portrétoch a zdôrazňovala prechody línií. Dnes na ňu úplne zabudnite – špeciálnou (či obyčajnou mäkkou) ceruzou môžete iba zakryť napr. nepatrné stopy prachu alebo nejakú drobnú svetlú čiaročku, o ktorej ani nevieme, ako vznikla.

Je na vás, či sa rozhodnete pre obrazy s bielym okrajom alebo bez neho. Na snímkach do formátu 13x18 cm je úzky biely okraj, ktorý vytvorí rámik pod zväčšovákom a ktorý spresníte orezávačom, prinajmenšom praktický a fotografia sa tak nepoškodí. Pri väčších formátoch okraj ruší blízkosť obrazu grafike a má zmysel iba vtedy, ak je súčasťou vášho výtvarného zámeru. Napríklad vtedy, ak je nesymetrický iba dole či pri ľavom alebo pravom rohu okraja, alebo ak je natoľko veľký (aspoň 3 až 4 cm), aby zámerne dával vyniknúť jedinečnosť zábčru. Bežne však väčší formát pôsobí takmer vždy lepšie bez orezu, najmä ak budete svoje ukážkové snímky skladovať v doskách ako grafické listy.

Pri formátoch vychádzajúcich zo štandardného pomeru výšky a šírky 30x40 cm možno v každom prípade odporučiť to druhé. Grafika totiž – časť „graf“ – nie je v slove „fotografia“ náhodou. Vaše čiernobiele obrazy sa navyše takýmto spôsobom budú odlišovať od produkcie minilabov, zaznamenávajúcich dovolenku v Chorvátsku alebo na Kanárskych ostrovoch a od dokumentácie, ako rastie Anička a Janko už vie narábať s kolobežkou.

Dodávať asi netreba, že najlepšie z najlepších a vám osobne najbližších si môžete dať zapaspartovať s úzkou nenápadnou lištou alebo uchytiť na podložku s kovovými jazdcami a použiť na stenu svojho bytu. Tu už platí, čo sme povedali na začiatku:

čiernobiela fotografia je výpoveď o vašich pocitoch, prežitkoch, vzťahu k tomu, na čo ste zamerali objektív fotoaparátu...

pripravil: Jan Chaloupka

úryvky z encyklopédie wikipedia.cz

Preklad: J. Výborný