Skutoční znalci si filmy vyvolávali sami, kedysi to bola otázka cti a v starých príručkách nájdeme rad receptov na vývojky, ktoré sú buď kontrastné alebo naopak vyrovnávajúce, na ďalšie, ktoré potláčajú zrno negatívu, a tak rôzne. Vyvolávať si film však vyžaduje istú prax a nesie so sebou riziko – so zle vyvolaným filmom sa už jednoducho nedá nič robiť, najrôznejšie prastaré predpisy na zoslabenie či zosilnenie zväčša nikde nevedú. Dneska si aj profesionáli jednoducho dávajú negatívy vyvolávať v odbornom laboratóriu, je to rýchlejšie, pohodlnejšie a za pár korún. Nemusíte sa preto obťažovať fľašami „lučebnín“, z ktorých si budete miešať negatívnu vývojku, pričom by ste zrejme pozabudli na niektorú látku, ktorá práve do tej ktorej zmesi patrí.

Vaša práca začne, až keď si vyvolané negatívy prinesiete domov a s určitou námahou prebudujete kúpeľňu na tmavú komoru. Čo nie je veľká námaha. Potrebujete tam okrem špeciálneho svetla stôl, na ktorom by sa zväčšovák nekmásal ako opilec pred krčmou, a tri misky: s vývojkou, prerušovací kúpeľ a s ustaľovačom. Dbajte pritom na to, aby suchá časť vášho vybavenia, teda negatívy a papiere, boli čo najďalej od miesta s roztokmi, najlepšie po ľavej ruke, roztoky môžu ležať na rošte nad vaňou po pravej ruke a zväčšovák máte pekne uprostred pred sebou. Skúšobný test aspoň 1 minútu ustálime a potom, čo je dôležité, nie sme leniví dôjsť si výsledok prezrieť na normálne svetlo mimo tmavú komoru. Náš prvý dojem pri svetle v nej by nás mohol nepríjemne prekvapiť.

Podľa skúšobného prúžika, teda podľa jeho najlepšieho miesta, potom exponujeme celý papier a vyvoláme ho opäť zhruba dve minúty, kedy už nepokračuje ďalej černenie detailov. Pohybovať pritom mierne miskou s vývojkou je rovnako prospešné ako používať fotografické pinzety z umelej hmoty, odtlačky prstov žiadnej fotke na kráse nepridajú. 

Schéma ideálneho rozvrhnutia fotokomory

V prerušovacom kúpeli nemusíme snímku moriť príliš dlho, hoci čas tu nehrá rolu. Dôležitejšie je túto vodu s octom častejšie meniť, najmä ak robíme viac fotografií naraz.

Ustaľovanie je proces akosi samovoľný – dáme snímky do ustaľovača tak, aby boli úplne ponorené, a necháme ich tam aspoň 10 minút, 5 minút navyše neuškodí. Samovoľnosť ustaľovania však nie je úplná. Aj s touto miskou treba občas pohybovať a ak v nej mám väčší počet obrázkov, je vhodné ich pinzetou prekladať a obracať. Miska s ustaľovačom má byť čo najväčšia hlavne preto, aby nikdy nebola plná snímok natoľko, že by sa k sebe lepili, medzi jednotlivými papiermi musí vždy byť tekutina.

Po ustálení stačí už len vyprať. No slovko „len“ by sme napísať v úvodzovkách. Na dokonalom vypraní záleží trvanlivosť obrazu, čo nepoznáte za týždeň, ale možno o rok alebo o päť rokov. Najjednoduchší spôsob je nechať snímky do druhého dňa vo vani, do ktorej stále slabo priteká hadicou položenou na dne čistá voda a otvorom na hornej časti odteká. Že si toto zariadenie musíte vopred odskúšať, aby ste nevyplavili byt, je jasné.

A to je vlastne všetko. Skoro. Čo ostáva ešte povedať, o tom v záverečnej časti.

Foto/text : Jan Chaloupka    

Preklad: J. Výborný