SR, Oravská Lesná – horská cyklistika po okolí II.

Krásne výhľady, čerstvý horský vzduch, naberanie kondície, no najmä prekonávanie samého seba robí z tohto športu pre mňa srdcovú záležitosť. A práve o tie výhľady, voňavý vzduch a strmé svahy, o ktorých som si pôvodne myslela, že ich budem musieť vytlačiť, nebolo v okolí Oravskej Lesnej núdza. Hneď prvý, ktorý ma už na prvý pohľad vystrašil, na nás čakal len kúsok za údolnou stanicou Oravskej lesnej železnice – stanicou Tanečník, kde sme si spravili prvú menšiu pauzu. Náš východiskový aj cieľový bod výletu sme mali jasný, bola ním malebná obec Oravská Lesná, no medziciele sme si volili vždy podľa súčasného stavu počasia a kondičky. Napriek nie práve priaznivej predpovedi nás prudšie dažde úplne obišli. A to drobné mrholenie, ktoré netrvalo ani pol hodinku, nás akurát príjemne osviežilo, takže nakoniec sa nám podarilo zdolať celkom slušný úsek.

Na moje prekvapenie sme sa na hrebeň vydriapali pomerne rýchlo. Odtiaľ to už bolo na vrcholovú železničnú stanicu Sedlo Beskyd naozaj len čo by kameňom dohodil. Tento úsek predstavoval príjemný hrebeňový cyklovýlet po zvlnenej trati, počas ktorého sa nám odkrývali čarokrásne výhľady na okolie. Celý región Oravy je popretkávaný značenými turistickými chodníčkami, ku ktorým stále viac pribúdajú aj dobre značené cyklotrasy. A ani táto časť nie je výnimkou. To však nebolo všetko, čo nám tento úsek výletu vedel ponúknuť. Len pár minút chôdze od stanice stojí krásna drevená turistická vyhliadka. Bicykle sme teda zamkli jeden o druhý a ešte aj o strom a k rozhľadni sme vyšliapali pešo.  Veď by to bol hriech, keby sme ju nenavštívili! Drevená rozhľadňa má dve podlažia a naskytá sa z nej úchvatný výhľad do okolia. Pokiaľ sa sem vyberiete vláčikom, určite si dajte tú námahu a počas prestávky, ktorú budete mať v hornej stanici Sedlo Beskyd, sem vybehnite. Naozaj je to len kúsok, takže to hravo zvládnu aj vaše deti a ten výhľad za tých zopár krokov navyše rozhodne stojí. My sme sa tu dlho nezdržali, keďže neďaleko stanice na nás čakali naše bicykle a aj muzikanti v bruchách nám pomaly začali vyhrávať. Spravili sme si teda ďalšiu pauzu. Tentoraz obedovú. Boli sme už na hrebeni, a tak nás dáke príliš prudké stúpania v najbližšom čase nečakali, preto sme si dopriali aj „lepeňák“, ako voláme obložený chlebík zabalený v papierovej vreckovke, ktorý si vždy spravíme, keď sa chystáme na nejaký výlet bez možnosti občerstvenia v bufete. Chýbať nesmel ani keksík, poriadne veľa tekutín a samozrejme dvadsať minútová siesta, počas ktorej nám malo aspoň troška vytráviť. Nechceli sme predsa, aby nám prišlo zle hneď pri prvých záberoch do pedálov. 

Aj keď sme sprvu uvažovali o tom, že sa spustíme dole smerom do Vychylovky a navštívime Múzeum Kysuckej dediny, nakoniec sme zvolili návrat po tej istej trase, avšak iba dovtedy, kým sme prišli na rázcestie, na ktorom sme sa napájali na hrebeňovku. Tentoraz sme sa nevydali dole smerom k stanici Tanečník, kde bola naša prvá zastávka, ale pokračovali sme ďalej po hrebeni. Našim ďalším medzicieľom bola krásna kaplnka nad hornou stanicou sedačkovej lanovky v miestnom lyžiarskom stredisku. Ale o tom si povieme až o týždeň.

Text a foto: O. Maňáková