SR, cyklovýlet: Spišská Teplica - Lopušná dolina

Začiatok nášho cyklovýletu je spred parkoviska známej obchodnej siete hypermarketov v Poprade.  Po hlavnej ceste, vybavení teplým oblečením aj do dažďa, sa presúvame prenádhernou alejou stromov do obce Spišská Teplica. Cestá trvá necelých 10 minút a pri vstupe do obce nás víta informačná tabuľa.

Spišská Teplica – jedna zo vstupných brán do Lopušnej doliny

Prejazd cez obec  je vskutku malebný. Farebné rodinné domy a upravené pamätihodnosti dávajú znať, že miestni obyvatelia sa o svoju dedinku vzorne starajú. V centre obce sa na chvíľu zastavujeme, aby sme sa nielen občerstvili, ale aj dozvedeli čo to o obci z vopred vytlačených informačných materiálov, ktoré sme našli na jej oficiálnych webových stránkach. Dozvedáme sa, že Spišská Teplica leží na južnom okraji Popradskej kotliny na severných svahoch Vikartovskej hraste, taktiež že obec bola založená v 13. storočí, no jej korene osídlenia siahajú až do paleolitu. Zaujímavým poznaním pre nás je aj fakt, že obec bola zemepanským mestečkom cisterciátskeho opátstva v Spišskom Štiavniku. Konali sa tu trhy aj výročné jarmoky. Miestni obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, drevárstvom a pálením liehu. O významný historický medzník obce sa pričinil Samuel Spillenberg z Levoče, ktorý tu založil papiereň, ktorá fungovala do roku 1885. Azda najvýznamnejšou pamiatkou obce je kostol z roku 1875, ktorého interiér tvorí aj socha Madony z dielne majstra Pavla z Levoče. Pôsobil tu aj slovenský básnik a prekladateľ  Štefan Pilárik. A nakoniec aj niečo z novodobej histórie, obec sa dostala do povedomia sveta vďaka konaniu jubilejných 50. Majstrovstiev sveta v cyklokrose, ktoré sa uskutočnili v roku 1999.

Po obohatení sa týmito informáciami sme sa vydali ďalej v ústrety nášmu cyklodobrodružstvu. Z obce sme sa cez miestne hospodárske družstvo dostali na veľmi kvalitnú asfaltovú cestu s miernymi prevýšeniami. Oproti nám si to vo veľkej rýchlosti šinuli veľkí aj malí cyklonadšenci označení číslami. Až neskôr sme sa dozvedeli, že to boli súťažiaci pretekári podujatia Horal. A tak, kým sa oni snažili čo najrýchlejšie zostupovať k cieľu, my sme si popri kraji vlažným tempom vychutnávali krajinu s panorámami Popradskej kotliny. Netrvalo dlho a ocitli sme sa v lese. No nie v obyčajnom, ale zelenom! Možno si poviete, čo je na tom, však les je zelený vždy, teda aspoň ten ihličnatý. To, že je ihličnatý les zelený, zvláštnosťou samozrejme nie je. Ale že pod korunami stromov sa rozprestiera trávnatá lúka, ktorá nemá konca kraja, tak to už je minimálne neobvyklé! Bol to nepatrný znak toho, že sa blížime k Lopušnej doline. A tak aj bolo. Pred jej vstupom nás uvítala závora a tabuľa so zákazom vstupu motorových vozidiel. Na tom by nebolo nič neobvyklé, prekvapila nás však tabuľa so zákazom vstupu cyklistom. Tí sem majú prístup iba v pracovných dňoch od 15.00 do 19.00 hodin a počas víkendov v čase od 8.00 do 19.00 hodin. Mali sme šťastie a boli sme tam v povolenom čase, preto sme pokračovali ďalej. Pár metrov od závory na pravej strane cesty stáli drevené budovy horárne, označujúce vrcholový bod Vápenica 803 m n. m. Práve z Vápenice vedie aj turistická trasa na najvyšší vrchol pohoria Kozie chrbty – na Kozí kameň. Výhľad naň bol aj od asfaltovej cesty.

Po krátkom zastavení a rozjímaní sme pokračovali ešte chvíľu v stúpaní, míňajúc veľké senníky a trávnaté pastviny v náručí lesa, až sme sa dostali na vrchol. Nasadili sme si okuliare a strmhlav sme sa spustili z kopca. Jazda to bola parádna! Škoda, že trvala len tak krátko, no stála za to. V závere zjazdu sme vošli do už spomínanej Lopušnej doliny. A na vlastné oči sme sa presvedčili, že jej pomenovanie je správne. Cestu lemovali obrovské lopúchy, ktoré rástli pri krajnici asfaltky.

Lopušná dolina – raj lyžiarov

Lopušná dolina je dlhá 6 kilometrov a delí sa na dve časti – Veľká a Malá Lopušná. Cyklotrasa vedie cez celú túto dolinu, a tak sme si ju mohli vychutnať naplno. V prvej časti doliny nás vítali ešte zelené kopce troch lyžiarskych stredísk a zatvorené bufety, ktoré ale už čoskoro ožijú ruchom lyžiarskych nadšencov, nakoľko táto oblasť patrí medzi veľmi obľúbené a navštevované.  V jej druhej časti sme zas obdivovali honosné a prepychové vily. Asfaltová cesta bola v týchto častiach už plná výtlkov, takže sme museli zvýšiť nielen pozornosť, ale hlavne obratnosť, aby sme sa im bezpečne vyhli.  V závere, resp. na začiatku doliny, sme sa napojili na cyklistický chodník spájajúci dve mestá: Svit s Popradom.  Lemujúc rieku Poprad, mimochodom jedinú rieku na Slovensku ústiacu do Baltického mora, sme sa plný zážitkov a športového vyžitia vrátili na miesto, kde sa náš výlet začal.

Túto cyklotrasu sme zvládli pohodovým tempom za necelé tri hodinky, preto vám ju vrelo odporúčame. Samozrejme cesta je možná aj opačne, z Popradu cez Svit až do Spišskej Teplice, no treba rátať s vyšším prevýšením. 

Text a foto: Oskár Mažgút