Cyklovýlet: Wolfsthal - Hainburg

Po krátkej zastávke oddýchnutí a plní elánu sme sa vybrali ďalej po cyklotrase nazývanej aj Bratislava Tour. Cyklocesta bola celý čas asfaltová a viedla cez pšenicou a ovsom zasiate polia, z ktorých sa vynárali známe „Hainburgské kopce“ aj s dominantami, ako Hainburský hrad, starší hrad pri Dunaji nazývaný Röthelstein, či znovupostavené keltské oppídium (opevnenie) na vrchole vápencového brala. Po pravej strane nás ešte upútal mohutný lom, kde sa ťažil kameň a štrk. Asi po 10 minútach sme sa dostali na cestu, popri ktorej viedla jednokoľajová železnica. Ani sme sa nenazdali a vošli sme do históriou bohatého mestečka Hainburg (Hainburg an der Donau).

Stredoveký Hainburg

Cyklotrasa nás zaviedla priamo do srdca mestečka k informačným tabuliam, ktoré nás informovali o rôznych variantoch ciest, ako aj o výškových prevýšeniach či o historických zastávkach, kde sú pamätihodnosti, ktoré by sme nemali vynechať. Spolu s priateľkou sme sa rozhodli, že si Hainburg – mestečko na Dunaji obzrieme lepšie. Na prvý pohľad nás upútala architektúra. Striedala sa tu zástavba obytných domov zo stredovekými stavbami, prevažne bránami. Hlavná ulica bola plná obchodov, reštaurácií a špecializovaných butikov. Nad mestom sa týčila zrekonštruovaná zrúcanina Hainburgského hradu z 11. storočia. Nábrežiu zas dominovala rieka Dunaj, železničné protipovodňové opevnenie a vstup do Národného parku Dunajské luhy (Donau – Auen), kde sa nachádza unikátne spoločenstvo Dunajských lužných lesov s vystupujúcimi vápencovými bralami a jaskyňami. Necelé 2 km od Hainburgu sa v ústraní nachádza už spomínaná zrúcanina hradu Röthelstein. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú už z roku 1180. Nasýtený historickými informáciami sme sa zastavili ešte v miestnych potravinách, kde boli ceny potravín porovnateľné s tými našimi. Po nákupe občerstvenia sme sa na chvíľu zložili pri stredovekom opevnení a vychutnávali si atmosféru mesta obklopeného kopcami a prírodou.

Zaujímavé monumenty

Po nabratí potrebných síl sme pokračovali v našej plánovanej ceste. No čo čert nechcel, zvolili sme nesprávny smer a stále viac sa vzďaľovali od oficiálnej cyklotrasy. Našťastie sme si to včas všimli a vrátili sa späť k informačným tabuliam, odkiaľ sme po nábreží Dunaja pokračovali ďalej. Tentoraz bola asfaltová cesta pokrytá nánosmi blata z nedávnych povodní. Z domov popri ceste ešte aj dnes ľudia vynášali množstvo vodou zničených predmetov. Na konci obce sme s ľútosťou obzerali následkom povodní zdevastované polia. Nie nadarmo sa hovorí „voda je dobrý sluha, ale zlý pán“. Napriek všetkému, čo voda napáchala, príroda tu bola nádherná. Opäť ponúkla nevídané pohľady na nivnú krajinu. Našim najbližším záchytným bodom bol až neuveriteľne dlhý most tiahnuci sa cez Dunaj a ponad nekončiace sa lužné lesy. Onedlho sme sa pod túto vskutku elegantnú konštrukciu mosta dostali a hneď pri jej ústi nás uvítali smerovníky, lom a neskutočne krásny románsky kostol s priľahlým cintorínom. Až neskôr sme sa dozvedeli, že sa jednalo o kostol nad susedným mestečkom Bad Deutsch Altenburg, ktoré je od Hainburgu vzdialené 2 km.

Nakoľko z našej strany cesty sa tiahol plot, rozhodli sme sa tento na pohľad veľmi zaujímavý kostol nenavštíviť a radšej pokračovať ďalej na most. Ako naša cyklotúra pokračovala sa dozviete už o týždeň, no už teraz vám prezradím, že bude mať cisársky nádych.

Text a foto: Oskár Mažgút