Washington

 Hlavné mesto USA je mikrokozmom krajiny veľkých ideálov a škaredej reality. Centrum Washingtonu bolo ešte pred niekoľkými málo rokmi zanedbaným miestom plným chudákov, kde hrôza z násilných činov tlmila ducha dávneho slobodného života. To je dôvod, prečo sa blahobytné štvrte vládnucich zamestnancov nachádzajú vo vnútorných častiach mesta. Od 80. rokov urobil Washington mnoho pre to, aby sa centrum vládnej metropoly stalo znovu obývateľným a aby tunajšie historické pamiatky zostali zachované. Široké, nádherné a veľkorysé ulice lemované stromami, pamätníky a celá kopa pekných budov z 19. storočia vytvárajú prekvapivo vrelú a útulnú atmosféru. Odráža sa v nich skôr pokojný životný štýl južanských štátov než uponáhľanosť zamestnaného severu.

Mnoho štvrtí je dnes živými strediskami s prelínajúcou sa kultúrou, napríklad vitálny Adams Morgan, srdce latinskej obce, so svojím pestrým trhom alebo starý Foggy Bottom na brehu rieky Potomac s miestom zasväteným hereckému umeniu zvaným Kennedyho centrum. Keď na konci 18. storočia hľadal mladý americký národ sídlo pre svoju vládu, vybral Kongres strategickú krajinu na brehu rieky Potomac. V roku 1791 poskytli štáty Maryland a Virginia ako základ pre district of Columbia pozemok s rozlohou 260 km².

Plánované mesto sa pre svojich obyvateľov stalo mestom Washingtonovým a toto meno mu tiež zostalo. Vytvorením projektu hlavného mesta poverili francúzskeho inžiniera Pierra Charlesa L' Enfanta. Jeho vzorom mala byť architektúra Paríža a Versailles. Architektovi sa geniálnym spôsobom podarilo prispôsobiť plán mesta miestnej krajine. Aj keď bol L' Enfant kvôli nezhodám s politikmi čoskoro prepustený, bola v roku 1792 zahájená výstavba Kapitolu. Avšak ešte než bol dokončený, podpálili ho roku 1812 britské vojská. Kongres sa už chcel experimentu s hlavným mestom vzdať, nakoniec ale rozhodol Kapitol obnoviť. Neustále spory však viedli k častému striedaniu architektov štátnej budovy, čo skončilo vytvorením zmesi najrôznejších architektonických štýlov.

V roku 1857 pribudla k senátnemu a parlamentnému krídlu budovy mohutná železná kupola a v druhej polovici 20. storočia sa dostavby dočkala i východná strana. Stavba medzitým niekoľkonásobne prekročila pôvodne plánované rozmery. Obyvatelia Spojených štátov však môžu mať upokojujúci pocit, že ich vláda spočíva na pevných základoch. Rovnako Mall, veľkolepá široká aleja vedúca od Kapitolu okolo Bieleho domu k rieke Potomac, vyzerala v dobách, kedy ju L'Enfant projektoval, úplne inak. Vzorom pre ňu sa stali parížske Elysejské polia, nové domy však úplne zmenili symetriu tejto promenády. L'Enfantova myšlienka postaviť na každom otvorenom washingtonskom námestí sochu alebo iný pamätník má svojich pokračovateľov. Vďaka tomu je dnes na námestiach hlavného mesta možné obdivovať viac ako 300 pomníkov, od elegantného Jeffersonovho či Lincolnovho pamätníka až po chrámy postavené v dórskom štýle.

Americké umelecké prúdy Washington do druhej svetovej vojny úplne míňali. Len kongresová knižnica s najväčšími zbierkami kníh, časopisov, magazínov, kariet a rukopisov na svete sa teší zvláštnej povesti. Známy komplex múzeí nazývaný Smithsonian Institute v červenom zámku z pálených tehál na ulici Mall bol svetovo preslávený, avšak sami Američania ho pohŕdavo nazvali „haraburdím národa“. Zmena nastala až roku 1941, kedy sa podpora umenia a kultúry v hlavnom meste stala pre národ výzvou. K dôstojnému Smithsonian Institute bolo pričlenených ďalších 13 pôsobivých múzeí, ktoré si obľúbili milovníci umenia všetkých štýlov.

 

Text: Denisa Arvajová, Toulky světem

Foto: picasaweb.com - Predag Bubalo, wikipedia.com - UpstateNYer, Biggins, AgnosticPreachersKid