USA: Washington, D.C. – prehliadka monumentu

Pravidelnú a cenovo veľmi priaznivú (a predsa na výbornej úrovni) autobusovú prepravu medzi oboma mestami zaisťujú Číňania, ktorí majú celé svoje štvrte vo všetkých veľkých amerických mestách.

Washington, D. C. je sídlom prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu. Názov mesta vznikol ako pocta prvému prezidentovi USA - Georgeovi Washingtonovi a hlavným mestom je od roku 1800. Skratka D.C., alebo District of Columbia je súčasťou názvu mesta a používa sa možno aj z dôvodu odlíšenia od rovnomenného názvu jedného z členských štátov USA, rozkladajúcom sa na severozápadnom pobreží Pacifiku. District označuje oblasť okresu, na ktorom malo byť podľa ústavy hlavné mesto vybudované. Columbia je dobové poetické označenie USA. District of Columbia teda znamená oblasť hlavného mesta Spojených štátov amerických.

Ubytovala som sa v hoteli v blízkosti centra. Bola to moja prvá skúsenosť s nocľahom v hosteli a mojím prvotným pocitom bolo zdesenie. Izbu zdieľam so štyrmi cudzími ľuďmi, ktorí sa naviac ešte každú noc menili. Viem, že je to pomerne bežný spôsob lacného bývania, vo veľkom využívaný predovšetkým študentmi, ale skutočne som mala trochu iné predstavy. Nič ale nie je tak horúce, ako sa to uvarí. V priebehu dvoch večerov som sa zoznámila s rôznymi ľuďmi z celého sveta, ktorí rovnako ako ja, prileteli do hlavného mesta USA, predovšetkým za poznaním. Za trochu toho nepohodlia a nedostatok súkromia to stálo. Washington, D. C. má pre turistov jedno veľké plus – všetky dôležité pamiatky a známe stavby sú situované do stredu mesta (v parku nazývanom National Mall) a sú v pešej vzdialenosti. Ako asi každé hlavné mesto, históriou, v prípade USA nie moc dlhou, priamo dýcha. K prehliadke všetkého zaujímavého stačí prísť do centra metrom, celý deň tam pobudnúť a večer zase odísť späť do hostela. Washingtonské metro je o poznanie modernejšie a novšie ako newyorské, a tiež systém platenia cestovného je iný – v New Yorku je iba jedna cenová úroveň jednotlivých lístkov a po vstupe do metra môžete na jeden lístok cestovať aj celý deň. Vo Washingtone, D.C. musíte presne vedieť, koľko staníc prejazdíte a na základe toho si kúpite lístok príslušnej hodnoty.

Prvý deň som si zvonku prehliadla Knižnicu kongresu – americkú národnú knižnicu a samozrejme jeden zo symbolov hlavného mesta, Washingtonský monument – 169 metrov vysoký obelisk zo zasklenou vyhliadkovou plošinou na vrchole. Zistila som, že na vyhliadkovú plošinu sa dnes nedostanem, nakoľko na dnešný deň sú už vstupenky rozobrané. Washington D.C. je zvláštny jednou výnimočnou skutočnosťou – vstupenky do tunajších pamiatok a budov sú zadarmo, no ich počet na deň je obmedzený, takže nezostáva nič iné len ráno vstať a zaradiť sa do rady. Čas prehliadky je vám určený distribútorom a pokiaľ ide o čas prehliadky, platí „kto skôr príde, ten skôr melie“. Takže už viem, že zajtra ráno musím skoro vstať a prísť vystáť radu.

Pokračujem ďalej k Bielemu domu – sídlu prezidenta USA. Turisti sú samozrejme púšťaní len k vysokému plotu, ktorý v dostatočnej vzdialenosti obklopuje celú budovu. Aj z tejto vzdialenosti je však na budovu krásny výhľad a taktiež je vidno jeho veľmi početnú ochranku. V dobe môjho pobytu v USA bol prezidentom George Bush.

Každý prezident USA má vo Washingtone, D.C. vlastný väčší či menší pamätník so svojou sochou vo vnútri. Najznámejší je pravdepodobne Lincoln Memorial postavený na počesť prezidenta Abrahama Lincolna. Budova je kópiou gréckej stavby Parthenón. Ešte navštívim jeden z týchto pamätníkov - Jefferson Memorial, venovaný tretiemu americkému prezidentovi Thomasovi Jeffersonovi. Tento prezident bol hlavným autorom Deklarácie nezávislosti USA, ktorá bola podpísaná 4.7. 1776 a jeho washingtonský memoriál je 4. najobľúbenejšou americkou stavbou.

Poobede ešte navštívim pamätník kórejskej a vietnamskej vojny, Korean War Veterans Memorial a tiež Pamätník 2. svetovej vojny, ktorého dominantou je guľatá fontána s vodotryskami a okolostojacimi stĺpmi, na ktorých sú označené štáty, ktoré bojovali. Rovnako tu nájdeme boje a miesta bojov a tiež 4048 zlatých hviezdičiek, z ktorých každá symbolizuje 100 vo vojne zahynutých Američanov.

  

V podvečer moje putovanie končí pred nádhernou budovou sídla americkej vlády - United States Capitol. Aj tu, pokiaľ sa budem chcieť pozrieť dovnútra, si budem musieť nasledujúci deň vystáť radu na vstupenku. Čakám tu až do tmy, aby som videla krásne podsvietenie, ktoré poznám z pohľadníc a cestovateľských brožúr, ale bohužiaľ tak dokonalého pohľadu sa nedočkám. Druhý deň ráno vystojím radu na vstupenku na vrchol Washington Monumentu. Vstup mi bude umožnený presne o 11:30. Využijem teda zostávajúci čas a vystojím aj radu na vstupenku do US Capitolu. Bohužiaľ čas vstupu, ktorý mi bol pridelený, kolidoval so vstupom do Washington Monumentu. Distribútor vstupeniek ale nechce o posunutí času ani počuť, takže nezostáva mi nič iné len radu znovu vystáť, aby mi čas vstupu vyšiel až na poobedné hodiny.

    

Nakoľko do 11:30 ešte stále ostáva nejaký čas, navštívim botanickú záhradu. Senzácia a krása. Množstvo druhov orchidejí , dokonca aj kávu a perníčky som dostala. Pred obedom teda vyjdem výťahom do špičky monumentu vo výške 160 metrov. Viditeľnosť vďaka počasiu nie je úplne perfektná, každopádne i napriek tomu vidím všetko, čo som navštívila deň predtým. Taktiež vidím Pentagon (sídlo Ministerstva obrany a cieľ teroristického útoku z 11. septembra 2011), letisko Ronalda Reagana a Katedrálu sv. Petra a Pavla, ktorá je šiestou najväčšou cirkevnou stavbou na svete.

K prehliadke US Capitolu máme k dispozícii sprievodcu. Pri vstupe do vnútra ma postretla menšia nepríjemnosť – z príručnej batožiny som musela vyhodiť všetko jedlo. Samozrejme mi bolo jasné, že sa vo vnútri nesmie nič konzumovať a ani by ma to nenapadlo, každopádne pred návštevou Capitolu som si zaobstarala jedlo na večernú spiatočnú cestu (vedela som, že večeru v reštaurácii nestihnem), ktoré som nemala možnosť schovať nikam inam. Ochranka bola neoblomná, takže neostávalo nič iné, len všetko vyhodiť pred vchodom do odpadu... Prehliadka začína v rotunde (kupole) s nádherným stropom, pokračujeme do National Statutary Hall, kde má každý americký štát sochy dvoch svojich výnimočných osobností. Sú tu aj obrazy znázorňujúce podpis Deklarácie nezávislosti USA. Ďalej budova Kongresu Spojených štátov amerických.

Po prehliadke Capitolu cestou k autobusu ešte míňam Treasury Building, kde si pozriem kópiu zvonu Liberty Bell – originál tohto zvonu je vo Philadelphii, bývalom hlavnom meste USA. O tomto meste, ktoré som rovnako navštívila, sa zmienim v niektorom z budúcich článkov.

Text/foto: Pavlína Rouhová

Preklad: Oskár Mažgút