USA: Aljaška - divoká a krásna VII.

 27. 8. 2011

Haley; Nenana; Fairbanks; Elliott Highway; Dalton Highway; Yukon; Marion Creek, Finger Mountain; Artic Circle

Opúšťame penzión White Moose v Haley a mierime smer Fairbanks. Krajina je zahalená do hmly, prechádzame lesom a cesta sa zrazu akoby stráca… Cesta „nikam“. Prostredie pripomína scénu z nejakého hororu, pôsobí až magicky.

Prvá zastávka – mestečko Nenana. Je to malé mesto, kde žije veľké množstvo pôvodných obyvateľov, zástupcov národa Athabask – Eskimákov. Na začiatku 20. storočia slúžilo ako základňa pre výstavbu železnice. Toto obdobie pripomína železničné múzeum Alaska State Railroad Musem – Nenana Depot.

V meste je pekný kostolík a mnoho zaujímavých, prevažne drevených domčekov. Dosť rýchlo sa rozhodujeme, keď už je tu zastávka, zájdeme na kávu alebo aj na niečo pod zub. Hneď cez ulicu je úplne úžasná a celoročne otvorená reštaurácia – Rough Woods Inn. Zmienka o otváracej dobe je na mieste, pretože to na Aljaške rozhodne nie je bežné. Prevažná väčšina pohostinských zariadení funguje iba na jar a v lete. Ďalšou špecialitou je espresso, ktoré tu v ponuke často chýba. Raňajky sú chutné a nakoniec sa ukáže, že to bolo jediné teplé jedlo dnešného dňa.

Prichádzame do Fairbanks, kde iba dopĺňame benzín a nakupujeme jedlo na celý deň. Čaká nás veľmi dlhá cesta. Vydáme sa po Steese Highway, z ktorej pri mestečku Fox odbočujeme na Elliott Highway. Cesta Elliott Highway vedie pozdĺž horských úbočí a hrebeňov a ponúka krásne výhľady na okolitú krajinu. Začína 11 míľ od Fairbanks, prvých 73 míľ po križovatku s Dalton Highway je spevnených. Všetci túžia vidieť mohutnú a krásnu rieku Yukon. Opúšťame aj Elliott Highway a pokračujeme po naozaj náročnej ceste Dalton Highway. Je dlhá, hrboľatá a veľmi prašná. Okraje cesty nie sú spevnené, cesta je plná štrku. Bola vybudovaná ako prístupová cesta pre výstavbu severného úseku Transaljašského ropovodu. Cesta je dlhá spolu 414 míľ a vedie od križovatky s Elliott Highway k Severnému ľadovému oceánu. Posledné mesto na trase sa volá Deadhorse. Je tu rušná premávka. Po ceste sa v oboch smeroch rútia desiatky kamiónov, vďaka prachu niekedy nie je vidieť do zákruty. Na cestu sa je potrebné patrične vybaviť. Po prvé natankovať, pretože početnosť benzínových staníc je viac než riedka. Po druhé potrebujete náhradné diely k vášmu vozidlu, ťažné lano, žiarovky, náhradné pneumatiky atď.. Po tretie dostatok jedla a pitia, a pokiaľ má vaša skupina jeden jediný automobil, je vhodné mať so sebou aj deku alebo spacák. V prípade defektu musíte byť sebestační. Dovolať sa akejkoľvek pomoci je značne problematické, ak nie nemožné.

Na druhej strane treba uviesť, že krajina pozdĺž cesty je nádherná. Striedajú sa pásy severských lesov, vysoké pohoria, priezračné rieky. Je koniec augusta, na Aljaške začína jeseň, čo sa prejavuje obrovskou paletou farieb všade navôkol. Do zlata zafarbené listy stromov strieda do červena žiariaca tundra. Na 56. míli Dalton Highway dosahuje k Yukon River. Cez rieku vás prevedie 2290 stôp dlhý most – Yukon River Bridge. Pokiaľ sa o oblasti chcete dozvedieť viac, určite navštívte Yukon Crossing Visitor Contact Station. Je okolo 16. hodiny, asi 60 míľ pred nami k Arctic Circle a potom ešte späť až do Fairbanks. Chvíľu zvažujeme, či pokračovať, ale sme príliš blízko, aby sme to vzdali. Tankujeme, doplníme tekutiny a drobné občerstvenie. Ešte pár suvenírov a šup do auta, ideme. Slnečné počasie sa začína kaziť! Objavujú sa mračná a dokonca začína drobno pršať. Zďaleka nie však všade. Časť krajiny je ožiarená slnkom a do toho drobný dážď, výsledok je o chvíľku vidieť, na obzore sa objavuje nádherná dúha! Zastavujeme a fotíme krásny prírodný úkaz. Konečne, sme presne na 66° 33´zemepisnej šírky, tadeto prechádza severný polárny kruh. Je to krajina skutočného polnočného slnka. Pri letnom slnovrate tu slnko na jeden deň nezapadá, pri zimnom slnovrate sa slnko nad obzor vôbec nedostane, takže krajina zostáva úplne ponorená do tmy. Z cesty je malá odbočka, dá sa povedať „odpočívadlo“. Presné miesto, kde Dalton Highway prekračuje severný polárny kruh, je vyznačené dreveným pamätníkom. Čas pokročil a nás čaká náročná cesta späť.

Ideme rovnakou trasu, iná cesta tu proste nevedie. To však neznamená, že sa nie je na čo dívať, čo sledovať. Príroda je naozaj skvostná. Keď konečne dorážame do Fairbanks, je už neskoro večer. V hoteli Bridgewater sa ubytovávame okolo 24. hodiny. Všetci toho máme dosť, ideme spať.

Ďalší deň vyrážame k termálnym prameňom a cestou navštívime mestečko North Pole (Severný pól) - stále sídlo Santa Clausa.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková