Uruguaj, Cabo Polonio – pláže aj kolónie tuleňov

Cabo Polonio si zachováva svoje prírodné bohatstvo a od roku 2009 spadá pod národný systém chránených území. V oblasti stále prevládajú typické rysy atlantického pobrežia Uruguaja, ktoré nebolo dotknuté mestským turizmom. Prírodnú rozmanitosť tu vytvárajú piesočné pláže, skalné útvary, duny, pôvodný pobrežný les, malé mokrade, oceán a ostrovy. Najvýznamnejším miestom sú pohybujúce sa piesočné duny, ktorých výška dosahuje až takmer 20 metrov. Duny sú pozostatkom piesočného pásu, ktorý sa kedysi tiahol pozdĺž pobrežia. Vyskytujú sa tu ohrozené druhy, napr. žaba nosatka Darwinova, je to významné miesto pre migračné druhy – rybáre, veľryby južné a karety obrovské.

Pôvodne sme nemali v pláne navštíviť toto miesto, ale dostali sme na neho tip od jedného mladého Uruguajca, ktorého sme stopli. A tak sme sa vydali toto miesto trošku preskúmať, lákala nás predovšetkým možnosť vidieť kolónie uškatcov. Nie je tam povolený vjazd súkromných vozidiel a jediným dopravným prostriedkom sú nákladné vozidlá v štýle safari. Jazda piesočnou cestou trvá asi pol hodiny a je dlhá 7 km. Pokiaľ chce človek ušetriť, môže ísť túto cestu peši. V Cabo Polonio žije trvalo len asi 100 obyvateľov, ktorí sa o túto oblasť starajú.

V domoch sú generátory, panely využívajúce slnečnú energiu alebo mlyny, ktoré využívajú veternú energiu a premieňajú ju na prúd. V noci mnohí používajú sviečky. Pitnú vodu tu získavajú zo studní alebo nádrží s dažďovou vodou. Možnosti ubytovania sú jednoduché a platí tu zákaz stanovania.

Okrem mnohých hostelov a hotelov sú v centre reštaurácie a bary. Hlavná sezóna pobrežných turistických destinácií je v Uruguaji v lete a začína koncom decembra a končí v marci alebo v apríli. My sa sem našťastie dostávame pred hlavnou sezónou, takže tu zatiaľ nie je mnoho návštevníkov, a tak nie je problém ani zohnať ubytovanie. Síce sme tu očakávali pokoj, no i tak sa tu ľudia večer bavia a našimi posteľami zas otriasa hlasná hudba.

V Cabo Polonio sú dve pláže – La Calavera a pláž Sur. La Calavera je z jednej strany ohraničená piesočnými dunami a z druhej strany skalami. Na pláži sú remeselné rybárske člny „La Nena“ a „La Juanita“ a na skalách sú reštaurácie. Zaujímavé je, že sa môžete prejsť po pláži až k skalám, ale akonáhle je príliv, voda dosahuje až k reštauráciám a už tu neprejdete.

My pokračujeme po pláži až k skalám a k hlavnej ikone miesta, majáku Cabo Polonio. Ten bol v roku 1976 vyhlásený za historický monument. Maják postavený v roku 1881, ktorý dosahuje výšku 40 metrov, bol v tomto mieste v podstate nutnosťou, pretože pre lode bolo veľmi obtiažne v rozbúrenom oceáne prekonať skalnaté pobrežie bez ujmy.

Čo nás však najviac lákalo na tomto mieste, bolo pozorovanie veľkej kolónie uškatcov v ich prirodzenom prostredí. Dokonca sú tu dohromady kolónie dvoch druhov – uškatca juhoamerického a tuleňa hrivnatého. Zdržujú sa na skalách blízko majáka, takže si stačí len sadnúť na nejaký kameň a pozorovať, ako sa lenivo povaľujú na kameňoch alebo sa hrajú. A keď náhodou práve vietor fúka smerom od mora, kolóniu rozhodne nemôžete minúť už len kvôli tomu zvieraciemu pachu, ktorý sa od nich linie.

Cabo Polonio je rozhodne miestom, ktoré stojí za návštevu. Pokiaľ máte radi pokoj, choďte sem mimo hlavnej sezóny a užite si pokojnú krásu miestneho prostredia.

GPS: 34°24'15.1"S 53°46'41.7"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková