Turecko: Istanbul - dobrodružná dovolenka V.

Stavbu zrealizovala nemecko - britská spoločnosť. Plány o ovládnutí tejto úžiny s veľkým strategickým významom existovali už dávno. Dokonca perzský kráľ Dareios nechal pri svojom ťažení proti Skythom v roku 512 pred n. l. vytvoriť prvý pontónový most. Neskôr o takomto veľkolepom čine snívali velikáni renesancie, ako Leonardo da Vinci a Michalangelo. No bohužiaľ, zostalo to len ako projekt. Plavíme sa ďalej a pomaly sa blížime k druhému mostu sultána Mehmeda Dobyvateľa. Ten bol postavený počas troch rokov (1985-1988). Jeho výstavba bola nevyhnutná , pretože prvý zmieňovaný most bol onedlho dopravne úplne preťažený. Má osemprúdovú komunikáciu, dlhú 1500 m a širokú 40 m. Túto konštrukciu nesú dva pylóny vysoké vyše 100 m a vozovka sa nachádza vo výške 65 m nad vodou.

Pred týmto mostom vpravo uvidíte pevnosť Rumeli Hisari. Tá je postavená na mieste, kde je Bospor najužší (660 m). Túto pevnosť nechal postaviť sultán Mehmet Fatih na prelome rokov 1451-52, teda tesne pred svojim útokom na Konštantínopol. Dúfal, že spoločne s pevnosťou na ázijskom brehu získa Anadolu Hisari kontrolu nad morskou úžinou, ktorou sa do tej doby takmer nerušene plavili janovské a benátske lode. Okrem toho mohol tiež zabrániť dovozu obilia z Černomoria do Byzancie, a tak prerušiť zásobovanie.

Jeho odlievač delovej výzbroje Urban mu pomohol pevnosť osadiť najmodernejším vynálezom stredoveku, teda kanónmi. Pevnosť postavili traja pašovia: Halil, Zaganos a Saruca. Museli byť hotoví do 4 mesiacov, inak by im dal sultán zoťať hlavy. Patrili k užšiemu okruhu sultánových radcov a tiež boli vojvodcovia pri obliehaní Konštantínopolu. Dnes sa na pevnosti konajú festivaly a hudobné vystúpenia.

Na lodi fúka príjemný vietor a ja si predstavujem Argonautov, ktorí sa tade plavili pre zlaté rúno. O tom rozpráva tento príbeh: Iason sa chcel zmocniť zlatého rúna ako symbolu bohatstva a moci. Rúno bolo uložené v ďalekej krajine Kolchida v posvätnom dubovom lese. Aby sa k nemu dostali, museli prejsť Bosporskou úžinu, v ktorej voda neustále vrela, ako narážala na dve skaliská. Bithýnský kráľ Fíneus im predpovedal, že preplávať môžu iba vtedy, ak sa tade podarí v zdraví preletieť vypustenej holubici. A tak holubicu vypustili. Na druhú stranu síce preletela, ale skaliská jej priškripli chvostové perá… A tak Argonauti pádlovali ako o život a už mali skoro namále, keď ich v tom prudko vpred postrčila bohyňa Athéna, takže utrpeli iba ranu na zadnej časti lode, rovnako ako keď holubica prišla o svoje perá… Misia sa teda vvydarila.

Teraz sa už naša loď zase otáča a pomaly plávame späť. Je tu nádherne. Vraví sa, že táto morská úžina je jedna z najpôvabnejších na svete. Pomaly vplávame do Zlatého rohu a lúčime sa s našim sprievodcom. Ešte sa pozdravím s mojou spolupútničkou Naomi. Určite jej pošlem pohľadnicu. Som veľmi rada, že som Istanbul navštívila a "dolmušou" (čiže miestnou MHD) idem na autobusovú stanicu, aby som sa nočnou linkou vrátila späť do Bodrumu.

Každý rok tu pribudne 300 000 prisťahovalcov z rôznych krajov a etník. Vzájomné rešpektovanie a obdivuhodná znášanlivosť sa prejavujú v jedinečnej atmosfére mesta. Akoby Istanbul spájal nielen more a kontinenty, ale aj ľudí.

Text/foto: Sylvie Halouzková

Preklad: O. Maňáková